main

HudbaLifestyle

Unikátny dokument o slovenskej hudobnej scéne mapuje Ostrov hudby film

49370385_839383553120662_3359132289144455168_o.jpg?fit=768%2C512&ssl=1

Pôvodný slovenský projekt Ostrov hudby, ktorý už v troch edíciách spojil nezávislé hudobné vydavateľstvá a komunity muzikantov, sa rozrástol o originálny dokument približujúci súčasnú alternatívnu slovenskú hudobnú scénu zahraničnému publiku.

48387035_824456567946694_8687987509956706304_oZáber z dokumentu Ostrov hudby Film. Fotografia: Martina Slováková

Asi tridsaťminútový dokument nakrútený v angličtine a bez komerčného partnera dramaturgicky nadväzuje na kompilácie a je jedinečným audiovizuálnym svedectvom doby, v ktorej žijeme. Jeho hlavným cieľom je pomôcť slovenskému “ostrovu hudby” získať viac fanúšikov v zahraničí.

50042771_841640912894926_8725784214298951680_o

Medzinárodnú premiéru má v januári na najväčšom európskom showcase festivale Eurosonic Noorderslag (ESNS) v Holandsku. Podujatie, ktoré v minulosti pomohlo naštartovať kariéru Franz Ferdinand, James Blake, MØ, Selah Sue či The Editors, sa tento rok zameriava na slovenskú a českú hudbu.

Režisérka a producentka OSTROV HUDBY FILM  je Martina Slováková, Autorom námetu Richard Čermák.

OSTROV HUDBY Film 

(SK titulky v nastaveniach)

Zdroj: Cukru Production a FB

Lifestyle

Mesto anarchie a voľnomyšlienkarstva. Burningman festival (video)

170801-burning-man-toys.jpg?fit=768%2C481&ssl=1

Burningman v Nevadskej púšti je sen každého festivalového fanúšika. Len dostať sa tam nie je vôbec jednoduché.

30744_8bafde2cec8c697

Musíte sa najprv  predregistrovať, aby vám poslali kód a dátum so skutočnou možnosťou kúpy.  Ale ani tak nieje zaručené , že vzácny lístok dostanete. Tiket vyjde na 380 dolárov.

Cez deň je pekelné slnko, sucho a prach, ktoré vám dehydrujú telo v priebehu pár hodín. V noci naopak teploty klesajú k  0. Na festivale funguje výmenný obchod , čiže peniaze sú vám na nič.  Burningman  nemá štruktúru ani program.   Organizátori účastníkov vyzývajú, aby sa riadili „Desiatimi princípmi“. Ide o akýsi kódex správania, ktorý zahŕňa ekonomiku daru, vyjadrenie samého seba, spoločné úsilie či občiansku zodpovednosť za seba aj ostatných.

V areáli nie je elektrina,internet ani žiaden signál. Každý si musí priniesť  dostatok jedla, vody, oblečenie a prístrešok. Ak si niekto neprinesie dosť vody, ochranka ho pri vstupnej bráne nevpustí.   

Na Burnigman jednoducho neplatia žiadne pravidlá a obmedzenia. Trvá týžden a verte  je to zážitok na celý život.

BurningMan2017_TheSightsAndSounds_MatanTzinamon_XIMT-48-of-49

untitledthe-most-outrageous-fashion-spotted-at-burning-man-2016Radical-self-expression-costumes-at-Burning-Man-2015-Carnival-of-Mirrors-male-friendsburning-man-girls-sharejunkies-29Burning-Man-Couple-24f929_burning_man_201822262b88861e2b9e253a8b214a710e788aIn this Wednesday, Aug. 31, 2016 photo, a woman rides an electric scooter during Burning Man at the Black Rock Desert north of Reno, Nev.

bnqit22g1ii-png__700Burning_Man_2016_Galen_Oakes_People_Of-20Burning-Man-20-e1502378016577burning-man-2018-goruntuler_35342

Bibi rides her bike on the Playa during the Burning Man 2015 "Carnival of Mirrors" arts and music festival in the Black Rock Desert of Nevada, August 31, 2015. Approximately 70,000 people from all over the world are gathering at the sold-out festival to spend a week in the remote desert to experience art, music and the unique community that develops. REUTERS/Jim Urquhart FOR USE WITH BURNING MAN RELATED REPORTING ONLY. FOR EDITORIAL USE ONLY. NOT FOR SALE FOR MARKETING OR ADVERTISING CAMPAIGNS. NO THIRD PARTY SALES. NOT FOR USE BY REUTERS THIRD PARTY DISTRIBUTORS
burning-man-wallpaper-15Dopascreens-photo-by-Trina-Medinafo_nk_art_of_burning_man_126_05786_1504291441_id_948769.0Scott-Sporleder-Burning-Man-at-nightshanina_shaikshutterstock_1033847281Truth is Beauty (4) by Marco Cochrane8f0ab27843a5b885c3ccafcab6debdbd55ef641a9dd7cc22008b8dea-2732-1366

Burning Man 2012

burn6_15052317332850Burningman-2015-kapak

Burning Man

zdroj  – FB

CooltúraLifestyle

Rodinný festival s hudobným vkusom. MARINGOTAfest (Fotoreport)

na-Maringotu.jpeg?fit=768%2C513&ssl=1

To je tak, keď na festival, na ktorý sa chystáš celý rok, nestíhaš. Do  mesta Skalica sa chcem vybrať vlakom. Rýchlo balím vak, mikinu, keď to bude pršať, hrubé ponožky, keď to bude aj na druhý deň, mobil, snapback ( tú šiltovku, ktorú som si našiel o 3 týždne po Maringote v  BA ), spacák a stan  nechavám neposlušne doma. Myslím, že všetko už mám. Hurá na Maringotu.

Maringotafest.coolturak-1

NA STANICI V SKALICI.

Potrebujem sa dostať za mesto niekde do vínohradníckej oblasti.
Je 12:00. Pravý obed. Telefón vybitý. V staničnom šenku bude určite niekto, kto mi zavolá  taxi. Možno to bude sám hostinský a možno ma aj nakopne na nasledujúce dva dni v kráľovskom meste. „Hledáte neco?“ Skočí mi do toho starší pán. „ Áno, rád by som sa dostal na Maringotafest “. Zjavne nevie o čom hovorím. Nevadí. Aj tak ma odprevádza do centra mesta. V rýchlosti mi opisuje históriu, ukáže tradičný trh, dobrú reštiku a popri tom sa stále usmieva a zdraví ľudí na okolo.
A veru milý a ochotný človek. Pozdravujem.
Skalica je fakt krásne mesto a určite si zaslúži jedinečný festival. Tento pán, akoby symbolizoval atmosféru celej Maringoty. Atmosféru  slobody, pokoja a radosti zo života. Generácie návštevníkov, ktoré som ten víkend  na festivale videl, mi to iba potvrdili.
Maringotafest.coolturak-2
Maringotafest.coolturak-3
Organizátori na 6. ročník pozvali  netradičné hudobné mená, ktoré bežný poslucháč slovenského rádia pravdebodobne nepozná. Návštevník tak príjme do seba novú hudbu, nepoznanú a o to viac je to preňho hlbší zážitok. Ak k tomu pridáme zaujímavý  svahovitý areál, vznikne nám  malý festival s veľkým potencionálom pre široké okolie.
Podľa organizátorov patril tento ročník medzi najvydarenejšie. O rok to môže byť zase o niečo lepšie, napríklad vyriešením dlhých radov na pivo:) Poďme sa teraz spolu preniesť späť do doslova rodinnej atmosféry festivalu.
 

AFTERMOVIE – FEST MARINGOTA 2017

Maringotafest.coolturak-37 Maringotafest.coolturak-32 Maringotafest.coolturak-5

Maringotafest.coolturak-36 Maringotafest.coolturak-35 Maringotafest.coolturak-34 Maringotafest.coolturak-33 Maringotafest.coolturak-31 Maringotafest.coolturak-30 Maringotafest.coolturak-29 Maringotafest.coolturak-28 Maringotafest.coolturak-27 Maringotafest.coolturak-26 Maringotafest.coolturak-25 Maringotafest.coolturak-23 Maringotafest.coolturak-22 Maringotafest.coolturak-20

Maringotafest.coolturak-21

Maringotafest.coolturak-18 Maringotafest.coolturak-17 Maringotafest.coolturak-15 Maringotafest.coolturak-10 Maringotafest.coolturak-11 Maringotafest.coolturak-12 Maringotafest.coolturak-13 Maringotafest.coolturak-14 Maringotafest.coolturak-9 Maringotafest.coolturak-8 Maringotafest.coolturak-6

Maringotafest.coolturak-16 Maringotafest.coolturak-4

18 - 19.august

FOTO – Slávka Gajdošíková (rádio TLIS) ,  Video  – Erik Čermák , Text –  Denis Bolf

ArtLifestyle

Výstižné ilustrácie súčasnej spoločnosti

Názoroví-Väzni.jpg?fit=650%2C650&ssl=1

Elia Colombo je vnímavá umelkyňa, ktorej diela sú oveľa hlbšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú farebné, zdanlivo nevinné a veselé, avšak často odkazujú ma mnohé dôležité a temné problémy dnešnej doby. Ak sa na ne pozriete pozorne, začnete v nich nachádzať metafory, s ktorými sa vie stotožniť prakticky každý dnešný človek. Sú to skrátka odrazy reálneho sveta. Posúďte sami.

Sociálny tréning

Sociálny tréning

 V práci

V práci

Sila marketingu

Sila marketingu

Pomsta

Pomsta

školský systém

Nútená pozornosť

Názoroví Väzni

Názoroví Väzni

Lepšie, než správy

Lepšie, než správy

Kultúra

Kultúra

Horúčka sobotňajšej noci

Horúčka sobotňajšej noci

Denná dávka nihilizmu

Denná dávka nihilizmu

Kto som?

14615110-WWQXoKZuyxc-1493275081-650-2c3dc601d6-1496856535

„Dostali ste ľudstvo“

„Dostali ste ľudstvo“

zdroj –

Bright Side.

instagram.com/gebelia

Lifestyle

Oslava skateboardingu na dziMÄ contest 2017 [FOTOREPORT]

DSC_6005.jpg?fit=768%2C512&ssl=1

Počasie z včasného rána nevyzeralo úplne najideálnejšie, no našťastie zostalo len oblačno, vďaka čomu vznikli v podstate ideálne podmienky na skejt . Prihlásených bolo vyše 43 jazdcov zo Slovenska, Česka a Maďarska.  O hip-hopovú selekciu sa starali DJ‘s Zebra a Pakh. Úlohy speakera sa ujal Matej „Frenkee“ Uhler, ktorý nám veľmi helpol aj s vecnými cenami od The Chillstore. Porota usadla v zložení Jana Mareka, ktorý sa azda najväčším podielom postaral o uskutočnenie celej akcie, ďalej Maťo Pavlačič a Matúš Gajdoš.

20992813_10210109685642928_3551562746796254834_n

O 12:55 sa uzavrela celá registrácia. Jazdci reprezentovali svoje mestá, ako Senica, Bratislava, Madunice, Komárno, Zvolen či až Spišská Nová Ves. Z Brna došla partia Acrasy Apparel, TyKryso zo Znojma či mladý 11-ročný zabijak Lukáš Mizera z Veselí nad Moravou a dokonca aj nevídaná návšteva Marcella Dessewffyho až z maďarskej Budapešti.

Malacky skate contest 2017

Kvalifikácia mala formu jednej jazdy, v ktorej každý dostal 50 sekúnd na to, aby presvedčil rozhodcov, že si zaslúži postúpiť do semifinále. Niektorí vsadili na istejšie jazdy, daľší sa nebáli a vyhrotili aj náročnejšie triky ,ako  Juraj Kedroň, ktorý zadiktoval fs flip cez transfer či už talentovaný  11-ročný Lukáš Mizera, ktorý  na centrálnom funboxe dal double flip. Nakoniec sa najlepšie vydarila jazda Braňovi Moravčíkovi, Jurovi Kedroňovi či Kristiánovi Nguyenovi a ďalej do semifinále postúpilo 22 jazdcov. Kvôli zraneniu musel odstúpiť Braňo Mrváň,

Prenechal však miesto svojmu tímovému kolegovi Matúšovi Mozolovi, ktorému sa síce kvalifikačná jazda vôbec nevydarila, no o svojej kvalite presvedčil  v semifinále. To sa už rozdelilo do skupín po 3 jazdcoch, kde každý mal opäť jednu jazdu po 40. sekundách a po ich odjazdení sa išiel ešte spoločný 3-minútový jam.

dzima MA 20953902_10210109685882934_7531338126163590317_n

Prekvapením sa isto stal lokál z Malaciek Andrej Piaček, ktorý po dlhoročnej pauze postupoval z posledného miesta v kvalifikácii a prebojoval sa až do samotného finále. Do finále postupovalo 9 riderov, ktoré sa opäť odjazdilo po 3, len tentokrát trval jam až 4 minúty, počas ktorých sa chalani striedali po jednom triku.

Najviac zabil mladý Kristián Nguyen z Bánoviec nad Bebravou, ktorý si odniesol prvé miesto! Na druhom mieste sa umiestnil Marcel Dessewffy z Budapešti a tretím, ktorý si okrem vecných cien odniesol aj prize money bol Juraj Kedroň. A keďže vecných cien bolo viac než dosť, tak boli ocenení aj ďalší jazdci z finále v poradí: 4. Braňo Moravčík, 5. Dávid Szakálos, 6. Jiří Staněk, 7. Matúš Mozola, 8. Andrej Piaček a na  9. mieste Richi Eliáš.

20953460_10210109688603002_6495441188454223048_n 20915475_10210109687722980_5815271345222619052_n 20915218_10210109690563051_1009209558846452017_n

Best trickov padlo viac, no najviac ich vyhrotil Dávid Szakálos zo Svodína, ktorý dal triky cez transfer ako hardflip, back foot late flip či bigspin flip.

Týmto by sme v rámci OZ dziMÄ chceli poďakovať všetkým jazdcom a divákom, ktorí si našli čas, aby sa zúčastnili nultého ročníku dziMÄ skate contest. Dúfame, že o rok sa opäť vidíme ešte vo väčšom počte!

20915175_10210109687242968_2102126385217013934_n 20915279_10210109684882909_2833243281922383671_n 20915290_10210109680722805_4706734009754673983_n 20915645_10210109688322995_7398646849176426824_n 20952914_10210109687482974_2391288877510055571_n 20952941_10210109683722880_6813386806689811886_n 20953211_10210109685442923_8847823570820424230_n 20953224_10210109682042838_7481175822647911481_n 20953850_10210109682442848_5120611644678077069_n 21032552_10210109686442948_1222596601353516279_n 21032522_10210109680682804_2237807107049408221_n 20992556_10210109689563026_1436353915453174654_n 21034192_10210109681922835_6777471814590445187_n 20914765_10210109759324770_3128178017276685805_n MAlacky Malacky skate 2017 20915245_10210109760324795_2974267907594557379_n 21032404_10210109759244768_8172384675443681453_n 20953433_10210109759204767_6416140226273563156_n 20953432_10210109760204792_8511877816410356917_n

DziMA skate contest 2017 

Video  by Dodo Filkus, Chill Media

Text: Patrik Khun
Fotky: Patrik Sibyla, Braňo Poláček

CooltúraLifestyle

Vybehli sme do ulíc. Coolturak 17

DSC_0195.jpg?fit=768%2C509&ssl=1

tretí rok sme spojili prednosti a šikovnosť ľudí z nášho okolia. Vznikol tak malý festival jedla a hudby. Vidieť, počuť, ale aj ochutnať sme mohli rôzne formy kreatívnej práce. Ak človek poctivo maká , dostane sa mu v živote príležitosť, živiť sa tým, čo ho baví. Každodenný profesionálny prístup k práci zdvíha level sebapoznania zase o niečo vyššie. Aby sme ale nelietali v oblakoch a držali sa pevne nohami na zemi, potrebuje byť človek úplne otvorený. To hlavne medzi svojími. Sme veľmi radi, že presne takí, boli súčasťou Coolturaku.

V jednu fakt letnú júnovu sobotu sa zišlo kopec zaujímavých ľudí, aby sme spolu vytvorili priestor. Miesto, kde sa môže prezentovať ktokoľvek, kto si v živote verí a chce pomáhať okoliu. Nebuďme len konzumenti internetového sveta plného hoaxov a negatívnych informácií. Jednoducho vytvárajme viac dobrého v tom reálnom svete.

Náš sen si budeme hýčkať, vážiť si ho a ďakovať za možnosť realizácie. Ďakujeme tiež kamošom, ľudom a všetkým, čo i len dobrým slovom pomohli. Ceníme Vás.

Možno sme si uleteli , ale sme k vám otvorení…

Coolturak poster

IMG-20170626-WA0031 IMG-20170625-WA0048 IMG-20170626-WA0033 DSC_0206 DSC_0191 DSC_0194 DSC_0195 DSC_0199 DSC_0245 DSC_0232 DSC_0171 DSC_0189 IMG-20170625-WA0025 IMG-20170625-WA0030 IMG-20170625-WA0040 IMG-20170625-WA0039 IMG-20170625-WA0036 IMG-20170625-WA0032 IMG-20170625-WA0042 IMG-20170626-WA0030 IMG-20170626-WA0029 IMG-20170626-WA0025 IMG-20170626-WA0022 IMG-20170626-WA0039 IMG-20170626-WA0041 IMG-20170625-WA0044 IMG-20170626-WA0010 IMG-20170625-WA0020 Jimmy Pé, Píšta, Drgy IMG-20170625-WA0007 IMG-20170625-WA0011 DSC_0217 DSC_0193 (1)

Photo – Nikola Tomeková, Bibiana Švecová

Denis Bolf

HudbaLifestyle

Si pripravený na festivalové leto?

to-je-ona.jpg?fit=768%2C512&ssl=1

Počujem chytľavý smiech. „Pítr“?

Brutálne teplo ma kope ráno zo stanu. Ako tak žmúrim, dej okolo stále pokračuje… Zisťujem, že mestečko ešte žije. Nespoznávam dokrčené tváre, s ktorými som len pár hodín späť skákal pred hlavným stageom. Zvláštne. Kto sú tí ľudia? Fakt by mal už niekto spraviť fotoreport zo stanového mestečka.

O tom, že my Slováci sa potrebujeme jednoducho kultúrne vyžiť, značia každoročne vypredané hudobné festivaly. Generácie obyvateľov sa presúvajú na letiská, polia či vodné nádrže, aby na pár dní vytvorili taký svoj štát v štáte. Vnímavejší obyvatelia mi dajú za pravdu, že na festivale sa vždy vytvorí určitá špeciálna atmosféra. Práve ňou sú jednotlivé ročníky špecifické. Teší ma , že v našich končinách si je z čoho vyberať. Aj z lokálneho festivalu sa za určité obdobie tvrdej organizačnej práce môže stať festival svetový. Pohoda, Grape a Uprising sú toho jasným príkladom. Svetoví umelci pomiešaní z našimi namixujú mocný kokteil kultúrneho zážitku. Takú terapiu šokom od juhoafrickej dvojice DIE ANTWORD si budem pamätať do konca života. Fakt mega koncert.

audience-1867754_1280

Svoje čaro majú aj rôzne lokálne menšie festivaly. Na Zelenej vode beží koncom júla Galotafest. Galota vznikla len pred 4 rokmi partiou aktívnych mladých ľudí. Myšlienka bola jednoduchá. Rozvoj a podpora alternatívnejšej kultúry v ich okolí. Ak chceš vidieť, ako má vyzerať práca hudobníka s publikom, Strapo ti to na tohtoročnej Galote predvedie .

Výnimočný areál hrá podstatnú úlohu aj v inej lokalite. V bývalom kameňolome sa hlási k slovu Maringota fest. Skalické lomy sú netradičným miestom, kde zo známymi aj neznámymi stráviš 2 krásne augustové večery. Organizátori pripravili nabitý line-up s dvomi stagemi v preLOMOVom 6.ročníku festivalu. Hovorí sa, že po zotmení sa v areáli dejú neopísateľné zážitky s pozitívnymi vedľajšími účinkami.

concert-1838594_1280

Možností, kde stráviť leto s kamošmi je naozaj veľa. Stačí kráčať so zdvihnutou hlavou a vybrať si. My v rádiu TLIS určite kráčame zo zdvihnutou hlavou a tešíme sa, ako to o pár mesiacov vypukne. Ako médium, ktoré svoju podstatu opiera o hudbu, chceme vzdať hold samotnému zvuku a presne to nám festivaly umožňujú. Sľubujeme, že my Tlisáci (fakt nás nie je málo ) navštívime každý jeden malý veľký festival vo svojom okolí. A prečo to vlastne všetko robíme?

Pretože milujeme hudbu ty Kontrabass!

Týmto článkom vyzývam práve teba , ak si sa dočítal až sem a to mi ver, že to nie je náhoda, aby si aj ty najbližšie leto nejaký festival navštívil. Keď nevieš čo s tvojimi poctivo zarobenými peniazmi, investuj ich do seba a príď spoznať kopec nových ľudí. Vidíme sa v stanovom….

„Pítr“ ?

Autor – Denis

zdroj photo – www.stocksnap.io

CooltúraLifestyle

Proti prúdu do rádia TLIS…

metrodd.jpg?fit=768%2C512&ssl=1

„Ako ste sa o nás dozvedeli?“ Typická otázka na pohovore. Rozmýšľam..

O rádiu som počul už skôr, žiaľ nestalo sa mojím zvykom pravidelné počúvanie. „Ale prečo?“ –  pýtam sa sám seba. Viem, že je študentské a podporuje  alternatívnejšie zmýšľajúcich ľudí. Hm…tak nejako som sa v tom videl. Videl som zmysel v hudbe, ktorou nie sme dennodenne masírovaní hlavnými rádiami. Nekonvenčné rádio vychovávajúce  prototypy moderátorov s hudobným vkusom so svojským pohľadom na svet. Videl som rádio s potenciálom.

untitled-design-2

Chválim dobre zacielenú facebookovú reklamu na možnosť spolupracovať v TLISe. Štyri pozície a kopec nádejných tlisákov prišlo počas týždňového kola konkurzov do mestečka všetkých študentov. Mlynská Dolina bola zmoknutá a ja som ho šliapal hore kopcom spolu s ďalšími nevedomými študentmi.

Nevedomý preto, lebo nik mi nevedel povedať, kde je štúdio rádia, ktoré vysiela 35 rokov priamo z Mlynskej Doliny. Škoda, hovorím si. Myslel som si, že TLIS sa za tú dobu stal akým si symbolom študentského života.  Veď organizuje rôzne hudobno – kultúrne eventy, veď spolupracuje s X organizáciami, občianskymi združenia a v mediálnej branži bol akýmsi mostíkom začínajúcich moderátorov. Cez to všetko som sa odpovede nedočkal. Jasné, že som do štúdia trafil. Chcel som len spraviť živý prieskum potenciálnych poslucháčov. Lebo aj to je  úloha mojej budúcej pozície – PR, marketing.

Týmto chcem čestne vyhlásiť, že budem hľadať cestu ako dostať naše rádio viac medzi ľudí. Že prispejem k usmerneniu poslucháča zo súčasných infomarčno- hudobných odpadov maistreamového prúdu. Viem, že maistream je dôležitý, lebo bez jeho by sme si nevážili druhú stranu mince, ale to,  čo sa v súčasnej dobe deje v mediálnej sfére, je oveľa  viac znepokojujúce ako kedykoľvek v minulosti. Informačná vojna  na vedomej alebo rafinovanej podvedomej úrovni ma doslova donútila realizovať sa. Pochopil som to takto a do cesty mi prišiel konkurz rádia TLIS.

nazivopondelok-az-piatok-1

Mám dobrý pocit z množstva zaujímavých kolegov a verím , že s jasnou víziou budeme časom rešpektované a hlavne počúvané médium. Verím tiež, že opakovanie slov umocní ich silu, človek si zapamätá viac a zamyslí sa. Jednoducho verím, že svet môžeme vnímať aj iným spôsobom ako je nám od malička vštepovaný.  A to stojí za zamyslenie….

autor – Denis Bolf, Photo – STOCKSNAP.IO

ArtLifestyle

Nadrealizmus ? To je festival BurningMan

burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-24.jpg?fit=768%2C512&ssl=1

Navštíviť festival Burning Man je snom mnohých z nás. Možno práve preto, že táto udalosť vyzerá presne ako zo sna. Surreálne scenérie sú pastvou pre oči a samozrejme aj pre fotografov. Vicktor Habchy tento rok navštívil nevadskú púšť po prvýkrát a vytvoril tu sériu záberov s podmanivou atmosférou.

“Jednoducho som si zbalil svoj ruksak a cestoval svetom, aby som sa mohol zúčastniť tejto nádhernej udalosti,” vysvetľuje Vicktor, ktorý si na vlastnej koži vyskúšal, aké je to žiť sen. Parížan cestoval sám. “Prišiel som na festival uprostred noci vyčerpaný a spal som 15 hodín.” Stálo to za to. Vicktor túto skúsenosť opisuje ako niečo, čo mu zmenilo život. “Doteraz rozmýšľam o tom, či to nebol iba sen. Nikdy som sa necítil taký živý, taký kreatívny a milovaný.”

Mnohí ľudia tvrdia, že Burning Man sa nedá opísať slovami, tento fotograf sa o to pokúsil prostredníctvom fotografií. Pokochajte sa.

burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-3

burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-28 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-29 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-23 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-22 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-21 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-20 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-26 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-27 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-25 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-17 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-19 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-11 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-12 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-13 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-14 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-15 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-16 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-10 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-8 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-7 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-6 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-5 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-4 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-2 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-1 burning-man-festival-photography-victor-habchy-nevada-24

zdroj Bored Panda.

facebook.com/Victor.Habchy.Photography
victorhabchy.com

Lifestyle

Kniha, ktorá mi zmenila život

margaret-keane-sas-652x489.jpg?fit=652%2C489&ssl=1

Bez zákazov a moralizovania. Autor ponúka osobný príbeh a skvelú pointu. Kniha ukazuje fajčiarovi cestu, ako si uvedomiť svoju závislosť, sebakriticky posúdiť jej pozadie a nakoniec sa od nej odpútať.

cigarette-1533104_960_720

Allen Carr ešte v roku 1983 vyfajčil 100 cigariet denne. Do dňa keď začal mať zdravotné problémy, našiel metódu, ktorá ho fajčenia zbavila. Vzdal sa povolania audítora a v Anglicku začal organizovať jeho prvé semináre, ktoré vzbudili taký záujem, že ľudia čakali mesiace pokým sa na nich dostane rada.

Fajčenie je celosvetový fenomén. Vedeli ste, že každé potiahnutie cigarety transportuje malú dávku nikotínu cez pľúca do mozgu a táto dávka pôsobí  rýchlejšie než heroín? Nie?  Ani tento silný argument v mnohých prípadoch nestačí presvedčiť. Super je, že kniha nie je len marketingovým ťahom pre jeho semináre. Ponúka situácie, nálady a dopodrobna rozoberá fajčiarove pocity v rôznych štádiách, ktoré dotyčný prežíva. Chvíľami som mal pri čítaní knihy dojem, že ma autor špehuje. Prepadol ma strach. Nevedel som si predstaviť môj svet bez cigarety. Kniha je skvelá v tom, že prichádzajú autorové reakcie a všetko čo sa vo mne pri čítaní odohrávalo mi dokázal vysvetliť.
tobacco-1492119_640
Prestal som fajčiť tak jednoducho ako sa len dá a mám radosť, že sa mi táto úžasná kniha dostala do rúk. Ak práve čítate tento článok a ste radi, že ste nikdy nezačali, určite poznáte niekoho, kto sa v tomto zlozvyku utápa a môžete mu odporučiť cestu von. Buďte však opatrní. Pre fajčiarov je ich neresť veľmi citlivou témou a môžete sa dočkať aj negatívnych reakcii. Hovorím z vlastnej skúsenosti. 
.Skus knihu –  Snadná cesta jak přestat kouřit. Za pokus to rozhodne stojí.
Táto kniha dokáže zbúrať predsudky len musíte čítať pozorne a spolupracovať.
J K.
foto – pixabay.com

LifestyleNa Zemi to žije

Jaké to je vyrůstat na Ibize, nejslavnějším party ostrově na světě

ibiza.jpg?fit=768%2C512&ssl=1

Vždycky je lehký hádat reakce lidí na to, když jim řeknu, že jsem vyrůstala na Ibize. Nejčastěji si představujou, že jsem svou pubertu strávila chroupáním extáze, popíjením sangrie před klubem Amnesia, že jsem vedla život zběsilýho, nezničitelnýho párty-fénixe, kterej se každý ráno rodí z plamenů, co na plážích přímo před bary chrlí ženský v propocenejch koženejch korzetech a s krajně nepraktickejma ozdobama do vlasů.

„No, a tví rodiče tam furt žijou?“ ptají se mě. „Provozujou tam nějakej klub?“

Skutečnost se od takovejch představ nemůže lišit víc: moje máma je učitelka a nevlastní tatík právníkem. Jinak to žije spíš kolem San Antonia, kde se soustřeďuje většina tanečních klubů. Jinak tu maj lidi celkem obyčejný zaměstnání, jezděj autem, kupujou si pomerančovej džus radši k snídani, než by si ho míchali s vodkou. Lidi tu chodí do školy. A pokud se podobaj mně, jsou nemilosrdně šikanovaný za svoje příjmení, bledost a zálibu v oblečení, který poněkud překračuje omezený hranice přijatelnosti na ostrově, co je v zásadě jen skupinkou malých ostrovních městeček, který Středozemní moře úspěšně izoluje od zbytku skutečnýho světa.

ZÁLIV V OLD TOWN. FOTO DAVID SIM VIA WIKIMEDIA COMMONS

what-its-like-to-grow-up-in-ibiza-459-body-image-1437409704

Knihu s názvem The White Island: The Extraordinary History of the Mediterranean’s Capital of Hedonism napsal Stephen Armstrong v roce 2005. A to v době, kdy měla Ibiza už pověst nejlepšího party-ostrova v Evropě, ale ještě před tím, než Španělsko zasáhla krize tak ochromující silou, že ulice lemovaly nedokončené domy a míra nezaměstnanosti se vyhoupla nad 25%. Nezaměstnanost mladých se vyšplhala ještě dvakrát výš.

„Ibiza se dost změnila, ale pro mě je to stále kouzelné místo,“ říká Stephen. „Je těžké to vyjádřit. Nejsem duchovně založený, ale dostaví se mi vždycky takový pocit klidu a míru, když z letiště vjíždím do nitra ostrova. Jako bych ten ostrov cítil. Lidé na něj cestují, aby objevili sami sebe, aby si užili tu vespolnost a osvobozenou mysl.“

privilegeweb21

Je fascinující slyšet vyjádření pocitu, kterej mi je blízkej, přestože není spojenej s místem, kde jsem vyrostla. Svoboda, smět být sama sebou, aniž by mě kdokoliv soudil, všeobjímající sounáležitost, vymanit se z pout svýho dospívání; to byly pocity, který jsem zažila v osmnácti. Ne na Ibize, ale v Londýně.

Když jsem byla v pubertě, příčila se mi maloměšťácká mentalita mejch kámošů, toužila jsem po dni, kterej bych prožila ve vzrušujícím městě plným kultury, tam, kde jsem měla pocit, že patřím.

Lydii je 25. Chodily jsme spolu na základku i střední a naše cesty se rozdělily, když odešla studovat vysokou do Barcelony. Dnes po třech letech pracuje v létě na letišti a doufá, že se jí podaří našetřit na magisterský studium (skoro až podmínka pro mladý španělský absolventy, který si sháněj zaměstnání v oboru). Je neuvěřitelně talentovaná, z bilingvální rodiny, ambiciózní a velmi pracovitá, jen prostě není práce. Bydlí na přijatelným místě u rodičů, což se skoro očekává, dokud si nenajdete manžela, jemuž pak budete vařit a uklízet. Jestli můj popis dělá z naší společnosti zpátečnickou, je to proto, že jí taky je. Realita se absolutně neslučuje s životem, kterej si s Ibizou spojujete.

coupon-1365603714

Ibiza je super místo na prázdniny nebo dovolenou, ale zdejší všední život není ani rájem pro opuštěný duše, ani nebem levnýho alkoholu a drog. Když jsem se Stephena zeptala, proč má naše generace na Ibizu tak rozdílný pohledy, reagoval: „Na dovolenou je moc drahá, což znamená, že hodně z toho, co ostrov nabízí, není dosažitelný pro mladý turisty. Ale co je důležitější: Je to místo, kam si jezdívali zašukat tvoji rodiče. Tak proč na něj vůbec jezdit?“

Na tom něco bude. Když jsem ještě chodila do školy, většina rodičů mých spolužáků zažila první vlnu ibizskýho hédonismu. Ti, kteří se na Ibize nenarodili nebo na ní nevyrostli, přijeli v šedesátejch a sedmdesátejch letech, aby zde zažili svůj sen. Když jsem vyrůstala, většina z nich ještě nosila roztrhaný džíny, etno-vzory a ve svejch dobře udržovanejch zahradách kouřila trávu. Nejvíc cool věc na tom pohybovat se mezi jejich 13letejma dětma? Být tam jako malá prudérka, oblečená v polo tričku a s pečlivě upravenýma vlasama, jako karikatura mladý konzervativky. Inu, rebelie má mnoho podob.

Antonio vede malej bar s názvem Jazz na Figueretas, jedné z turisticky nejrušnějších pláží na ostrově. Je to ale také místo, kde žije spousta chudých rodin. Bar je tmavý a tichý, v televizi na stěně běží fotbal, prodává se tu levný pivo a se štamgasty Antonio chodí na cigáro a kecá s nima o počasí, kšeftech a o tom, jak se maj děti a pes. Jeho bar je daleko od barů v San Antoniu, kde se rekreujou Britové, s levným alkoholem a nedostatečně oblečeni. Tyhle areály se vůbec nepodobaj těm domům, postaveným kolem cest, s kluby, díky kterejm se Ibiza proslavila. Antonio se na ostrov dívá reálně a myslí si, že pokud se něco nezmění, tonoucí Ibiza by mohla poslední stéblo, kterého se chytala, pustit nadobro.

01_e15ibiza_1135416k

„Pokud se tu má změnit tvář turismu, měli by se do věci víc vložit politici,“ říká. „Měli bychom si znovu začít všímat moře, pláží, flamenka. Okolí víc zpřístupnit širším vrstvám třeba jen postavením více cyklostezek. Lidi si myslí, že motorky jsou lepší, protože jsou rychlejší, ale tohle je třeba součást problému. Než by se na chvíli zastavili, všecko by spíš urychlili.“

Trochu zpomalit by bylo určitě fajn. Způsob, kterým dnes cestujeme, je tak vzdálen tomu, co zažívali naši rodiče, že už se nikde nenajde místo, který by sjednotilo celou generaci v podobným duchu. Můžem si sehnat let za hubičku, vyspat se v motelu nebo nejlevnějším hotelu a zjistit si o destinaci všecko ještě před tím, než jí dosáhneme. Na TripAdvisoru je měsíčně 340 milionů lidí, co se sháněj po skrytých pokladech a prohlížej si streetview cesty z letiště.

„Možná už není co objevovat,“ říká Stephen, když se bavíme o mých kámoších a vyměňujem si názory na to, jak dnes cestujeme.

To platí o mnoha místech, ale překvapivě ne o Ibize – některá z těch nejlepších míst, která čekají, až budou objevena, se ještě na ostrově skrývají, a když je najdete a zamilujete si je, nechte si je na prázdniny. Stravte na nich pár týdnů, užívejte si tu krásu, kulturu, jídlo a klid. Ale nežijte tu. Život na Ibize znamená život v krásné přírodě a nadupaný léto. Ale taky znamená zimy, kdy se vám stejská po zábavě a kultuře, přemejšlíte o nejistý budoucnosti svýho zaměstnání, připraveni o možnost skočit na vlak nebo bus kdekoliv, třeba jen pár měst za rodnou vsí.

Podívejte se také na náš dokument: ‚Big Night Out: Ibiza‘

                                        

Autor – Sirena Bergman, zdroj – vice.com

Lifestyle

Meditácia ako stav bez myšlienok lieči.

beach-455752_640.jpg?fit=640%2C423&ssl=1

Meditovaním sa pokúšame vypnúť myseľ a odovzdať sa prítomnému okamžiku. Neustále myslenie totiž vedie človeka do slepej uličky – núti ho stále rozoberať problémy, prehrávať si zážitky z minulosti a obávať sa o budúcnosť. Keď nás myseľ ovláda, môže to viesť k úzkostným či depresívnym poruchám.

Donedávna sme žili v dobe, kedy bolo myslenie obdivuhodnou činnosťou. Kým niekto veľa rozmýšľal, bol za filozofa, mudrca, hĺbavého človeka so vznešenými záujmami. Dnes však žijeme v dobe, ktorá pomaly odkrýva aj tienistú stránku myslenia: kto príliš veľa rozmýšľa, stráca kontakt s realitou a svojim predstavám pripisuje reálny charakter. Kto verí svojim negatívnym predstavám o sebe a o svete, môže trpieť na depresiu, zle znášať stres a robiť si prehnané obavy.
face-1247955_640

Myslenie je občas na škodu

Myslenie sa stáva príťažou, keď ho nevieme zastaviť. Z myšlienok sa skladajú naše názory, postoje, postrehy, náš obraz o svete, o našich blízkych a aj o nás samých. Myslenie môže za to, ako chápeme svet, nad čím sa hneváme, čo nás rozčuľuje a z čoho sme smutní. Mozog funguje ako počítač, všetko si pamätá a čo môže, to si zjednoduší. Keď preto opakujeme isté myšlienkové vzorce, vytvoria sa v našej hlave koľajnice, ktoré nás budú nútiť myslieť a všetko hodnotiť stále rovnako. Táto automatizácia však môže fungovať v náš neprospech – automaticky môžeme všetkých vyhodnotiť za „hlupákov“, môžeme automaticky od ľudí čakať len to najhoršie, automaticky sa vieme odovzdať hnevu, keď nemáme kde zaparkovať, keď v potravinách príliš dlho čakáme na kasu, keď nám ktosi zaklame.

Od myslenia je preto vhodné sa oslobodiť – na chvíľu vedieť vypnúť programy, v ktorých fungujeme a uvidieť realitu ako dieťa: bez hodnotení, predsudkov a naučených programov. Toto vedeli už naši predkovia. Meditovaním sa vedeli vyňať z názorovej kazajky, a tak stav meditácie nabral silný spirituálny rozmer. V tichu a tme si kňazi, mnísi a mnohí ďalší dokázali pripomenúť svoju božskú podstatu, v ktorej sa všetko prijíma s ľahkosťou a pokorou.

girl-863340_640

Čo je to meditácia?

Meditácia je psychologické cvičenie, ktoré zlepšuje koncentráciu a stav bdelosti. Vypína myseľ a napomáha k tomu, aby sme rozoznali realitu od ilúzie, ktorú nám myseľ nahovára. Ak sa na príklad v našom živote vyskytne problém, meditácia nám pomáha vidieť holé fakty a vypína hodnotiace mechanizmy, ktoré celú situáciu len zhoršujú.

AKO SA MEDITUJE

Pri meditácií najčastejšie sedíme v tureckom sede alebo polohe lotosového kvetu. Chrbát máme vystretý, oči zatvorené a ruky voľne položené na kolenách. Pozorujeme dych alebo zvukový tón a na nič iné nemyslíme. Snažíme sa vydržať čo najdlhšie – až kým je myseľ úplne pokojná a dych spomalený. Pri meditovaní rozlišujeme takzvané stavy  vipassana a samatha.

Samatha je meditácia, pri ktorej pozorujeme svoj dych – sledujeme, ako sa nadychujeme a vydychujeme, nič nehodnotíme. Samatha je názov pre pokojný stav mysle, tento máme za cieľ dosiahnuť.

Vipassana je druhým levelom, ktorý sa bez stavu samatha nedá dosiahnuť.  Je to stav, kedy máme myseľ pokojnú a dokážeme pozorovať veci také, aké sú. Meditujeme na príklad aj pri počúvaní hudby alebo pozorovaní nejakého objektu.

Zmyslom meditácie je teda upokojiť svoju myseľ (samatha) a následne s čistou hlavou pozorovať svet (vipassana).

 

Meditácia už aj v klasickej  medicíne

Meditácia už dávno nie je len akýmsi trendom, ktorý začali do sveta šíriť východné kultúry. Dnes sa v plnej vážnosti „predpisuje“ pacientom, ktorí potrebujú odbúrať stres. Zvlášť osožná je meditácia pre pacientov s psychickými problémami. Kto často panikári, alebo sa odovzdáva prehnanému smútku, by v meditácií určite našiel to pravé, čo jeho duša potrebuje. Cieľom meditácie je totiž meditovať aj počas bežného chodu dňa. Vita contemplativa, a teda stav meditácie, funguje v sprievode s vita activa, a teda bežným aktívnym životom. Keďže v stave meditácie problémy vidíme bez prifarbenia mysle, naučené stavy paniky sa akosi vytratia – a začíname reagovať pokojne.

sunset-691848_640
Meditácia má blahodarné účinky na množstvo, ak nie na všetky ochorenia dnešnej doby. Dokáže totiž chytiť za pačesy najčastejší faktor moderných ochorení: stres. Kto medituje, zníži si vysoký krvný tlak, zlepší dýchanie a prekrvenie celého tela.
Neurológovia navyše zistili, že meditovanie doslova mení biologickú stránku mozgu. Elektroencefalogramom sa odmeralo, že po meditácií sa mozgová činnosť sústredila oveľa viac na konkrétne podnety, na príklad jeden konkrétny hudobný tón, ako na sprievodné nezmyselné „dumanie“ a „lamentovanie“.

Zdroje –  Der Spiegel 4/2013, S. 74-77 o.A.: Meditation. In: http://de.wikipedia.org/wiki/Meditation (abgerufen am 1.12.2013) – Fotky: Shutterstock.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

 

LifestyleNa Zemi to žije

Coffee shopy v Amsterdame

amsterdam-1454262_640.jpg?fit=640%2C426&ssl=1

Mnohí nás si pamätajú nasledujúci slávny dialóg medzi gangstermi Johnom Travoltoma Samuelom L. Jacksonom z filmu Pulp Fiction. Pre veľa ľudí je práve legálny predaj hašiša hlavným dôvodom a cieľom cesty do Amsterdamu, i napriek tomu, že nič viac o holandskom systéme držania a predaja ľahkých drog nevedia.

,,Hašiš je tam legálny, čo …“,,Fakt, legálny. Ale nie zas tak úplne. Nemôžeš prísť do reštaurácie, ušúľať si ho a začať bafkať. Chcú po tebe, aby si húlil doma, alebo na určených miestach. „,,A čo hašišové bary?“,,No, ja ti to vysvetlím. Je legálne to húliť, je legálne to vlastniť. Pokiaľ si majiteľ hašišového baru , môžeš to predávať. Môžeš to mať i pri sebe, no to je fuk. Dobre ma počúvaj. Keď ťa v Amsterdame zastaví policajt, nemá právo ťa prehľadávať. Toto právo fízel v Amsterdame nemá.“,,No ty brďo, tam idem, už nemusíš nič hovoriť, idem tam.“

 Toto politické povolenie užívania drog vzniklo už v 70. rokoch 20. storočia

amsterdam-711785_640

V snahe úradov o rozlíšenie užívateľov ľahkých drog (ako marihuana) od obchodníkov s tvrdými drogami. Nezabúdajte, že predaj tvrdých drog zostáva i naďalej na území Holandska kriminálnym činom. Pravdou však je, že všetky dostupné informácie potvrdzujú zníženie predaja heroínu, kokaínu a extázy od otvorenia coffee shopov. Z toho vyplýva, žepravdepodobnosť ponuky ,,niečoho tvrdšieho“ je minimálna. V jej prípade odpovedajte záporne, sami sa ani nepýtajte. Amsterdamská polícia je, i keď sa to nezdá, v strehu. Od vstupu do EU sa kontrola omamných a iných látok zásadne zvýšila! Rovnako akoostražitosť voči podozrivým osobám.

beauty-863063_640

 Amsterdam je rajom predovšetkým pre milovníkov „trávy“, za mierne sa tu okrem marihuany považujú napr. ešte i halucinogénne huby. Vo svojej podstate je v ukážke zmienené všetko podstatné. Spomínanými hašišovými barmi sú tzv. coffee shopy, ktorých na území hlavného mesta nájdete viac než dvesto. Nikde inde, tzn. v reštauráciách, na ulici, v parkoch nie je fajčenie marihuany dovolené. Na tento účel sú vyhradené práve tieto miesta, ktoré klamú svojim názvom. Do coffee shopov ľudia skutočne neprichádzajú,aby pili kávu.

 Menu má v zásade dve položky: marihuanu a hašiš

Ponuka je tu naozaj široká. Menu má v zásade dve položky: marihuanu a hašiš. Druhov je však neúrekom (afganské, miestne, kolumbijské …). Každý barman má povinnosť viesť záznam s popisom odrôd a krajín, z ktorých pochádzajú. Na požiadanie dostanete práve takéto ,,menu“.  Cena je udávaná za gram. Zo značiek skúste najdoporučovanejší Skunk, White Widow či Super Silver Haze. Pokiaľ sa v Amstre budete zdržovať dlhšie, je možné zjednať si zľavu.

 travel-694675_640

 Podľa zákona má každý človek právo nosiť pri sebe alebo viditeľne užívať okolo 5 g. Ponúka sa hneď niekoľko možností. Buď navštívite bar a kúpite si trebárs vrecko (za 10-25 euro) a ako už bolo zmienené, vybafkáte si ho v pohode doma, alebo si dáte ušúľaný joint priamo v cofee shope cca za 2,5- 4 eura. V zásade nemusíte ani fajčiť, pokiaľ ste začiatočník (newbee), bude vám bohato stačiť v zadymenej miestnosti len sedieť – hneď vám bude veselšie. Okrem cigariet sú v ponuke aj kúzelné muffiny, ktoré stoja okolo 5euro, ich účinok by som naozaj nepodceňovala. Síce sa tento magický koláč tvári nevinne, ale za dve či tri hodinky ukáže svoju silu. Takže sa rozhodne neprejedajte! To isté platí o šťastných pizzách.

 Ďalšou zásadou, pokiaľ nechcete, aby vám bolo skutočne zle, je nepiť na tieto pochutiny alkohol. Ten sa od roku 2007 v coffee shopoch ani nepredáva, od roku 2008 si tu nekúpite ani obyčajné cigarety (úrady udávajú, že tabak je škodlivý pre zdravie druhých, i keď nie je jasné, prečo tento istý problém nemajú s dymom marihuany).

 Čo sa týka atmosféry, tak ta má jedinečné kúzlo. Obchodíky sú síce rôzne špecializované (70. roky, Jamajka …), ale pohodovú atmosféru, príjemných a usmievavých ľudí a hudbu uvidíte a počujete všade. Napriek tomu nechoďte sami, nefajčite s cudzími ľuďmi a nenoste so sebou cenné veci.

amsterdam-922263_640

Celkom nedávno bola nariadená záverečná okolo polnoci. V centre a pri ulici červených lucerien Red Light District tieto ,,kaviarne“ ale fungujú v podstate do rána. Neplnoletým nie je vstup zakázaný, ale pokiaľ ešte nemáte 18, nepočítajte s tým, že vám produkt z ,,trávy“ predajú. V niektorých sa ukazuje pas priamo pri vstupe, v iných až pri objednaní. S touto možnosťou je preto treba rátať.

brown-20804_640

Relaxácia v tolerantnom Holandsku pôsobí tak, že turisti strácajú svoju ostražitosť. Nerobte túto chybu aj vy. V žiadnom prípade si nenoste domov suveníry. I pri neviditeľnosti hraníc vám za nájdenie balíčka hrozí pokuta až 45 000 eur či 4 roky vo väzení. A verte, že chytiť nič netušiacich turistov vracajúcich sa z Amsterdamu je koníčkom ako nemeckých, belgických, tak  francúzskych colníkov. Od coffee shopov je potrebné odlíšiť smart shopy, ktoré sa špecializujú na predaj hubičiek. Inteligentných obchodov je tu menej, predsa ich v centre pár nájdete. Najnavštevovanejšími a najobľúbenejšími coffee shopmi sú The Bulldog, Rusland, Greenhouse, Mellow Yellow(najstarší), 36, Old Church a Baba. 

Nezabúdajte, že užívanie narkotík (akýchkoľvek) je škodlivé pre vaše zdravie! Rozhodne týmto článkom neodporúčam fajčiť, šlo skôr o priblíženie turistickej Mekky známej práve pre túto svoju benevolentnosť a nevšímavosť voči zdraviu. Pokiaľ však predsa len ako turista skúsite a ste začiatočník, rada záverom: Pamätajte, že bez ohľadu na to, čo sa s vami bude diať, ako zle vám bude, prípadne aké hrozné to bude, neumriete. I pri najhoršom scenári to po zajedení a spánku prejde.

Autor: Barbora Hypiusová

Lifestyle

PREČO SOM SI ZALOŽILA BLOG?

12042087_910533299026109_1686551254_n.jpg?fit=768%2C576&ssl=1

Blogovanie je fenoménom dnešnej doby. Je to spôsob ako sa podeliť s celým svetom o svoje myšlienky.

Prečo ľudia začínajú blogovať? Tisíc bloggerov, tisíc dôvodov. Každý má iný, ten svoj. Prečo som začala ja? Narazila som na blog mladej baby, ktorá písala o móde a mne sa to tak páčilo, že som zatúžila založiť si vlastný. Od nápadu ku skutku je však ďaleko. Neskôr sa v mojom živote udiali tragické veci a moja matka mi raz povedala: „Vypíš sa z toho.“ A vtedy som si spomenula na blog. Založený, zabudnutý, neaktívny. Ale vedela som, že ten môj nebude len o móde.

 IMG_4266 (2)

Začala som písať o tom čo ma bolí. O svojich pocitoch, ktoré som zadržiavala v sebe. O mojom smútku a hneve na celý svet. Za obdobie jedného roka som stratila dvoch najbližších ľudí, ktorých som milovala. Moju starú mamu a predovšetkým otca. Koniec vás zastihne nepripravených a vo vašej hlave sa rozpúta peklo.

Môj prvý príspevok vznikol behom jednej noci. Posadila som sa za notebook a do rána bol na svete. Písanie sa pre mňa stalo formou vyjadrenia pocitov. Písala som o tom, o čom som nechcela hovoriť.

Nikdy by som však nezačala písať, keby môj otec nezomrel. Písať blog nejde na rozkaz. Napísať sloh v škole pre mňa nie je také ťažké, ako napísať nový príspevok. Musím mať na to náladu. Za každým jedným článkom (aspoň v mojom prípade) je zopár prepísaných nocí a veľká námaha.
A ani potom ho nevypustím do sveta hneď. Trvá mi aj týždeň kým nájdem ideálne preštylizovanie viet, kým nafotím k blogu fotografie a dizajnovo ho upravím. Keď sa mi zdá okey, zverejním ho. Avšak, po pár týždňoch sa mi už nepáči. Čím dlhšie píšem, tým viacej sa v tom zdokonaľujem a tým nespokojnejšia som s predchádzajúcimi príspevkami.

Akú mám odozvu?

Prichádzajú mi milé správy od ľudí, ktorých osobne nepoznám, ale oni ma spoznávajú vďaka mojim článkom.
Mnohí sa v mojich príspevkoch nájdu. Niektorí ľudia mi ďakujú, pretože moje písanie im pomáha. Ich komentáre zase naopak pomáhajú mne. Veta, ktorá ma  od nich najviac podporila je: „Dokážeš všetky pocity posunúť k čitateľom cez slová.“Tí, ktorí sledujú môj blog od začiatku vidia progres a to je úžasné. Ako to vníma moja rodina? Mama je aktívny čitateľ a zároveň jeden z tých najväčších fanúšikov. Ale napríklad môj dedo vôbec nevie, čo blogovanieje. On je z inej doby.
Založenie blogu neľutujem. Pomohol mi prejsť tým najťažším obdobím. Samozrejme, ani teraz nie sú veci celkom ružové. Ale môj blog sú moje pocity, postoje a situácie, ktoré prežívam.
 
Mám len 17 a kto vie, ako ďaleko sa v blogovaní dostanem a ako dlho budem ešte písať. Zatiaľ je to však činnosť, ktorá ma napĺňa a neskutočne baví. Stále som však iba na začiatku. Aby bol môj blog tak úspešný akoby som chcela, musím ešte tvrdo pracovať. Mám silu posunúť sa dopredu, aj keď s úspechom prichádza kritika. Určite píšte, ak máte na to talent a baví vás to. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí mi hovoria: „ Ja by som nenapísal ani dve vety. Nevedel by som sa vyjadriť.“


Lifestyle

Mainstreamová snaha o podrobenie ľudského rozumu

Flickr-Television-ACorralejoPhotoHeatedGround.jpg?fit=640%2C427&ssl=1

Prečo je cenzúra, propaganda, skresľovanie a zamlčanie faktov štandardnou praxou? Prečo sú mainstreamové médiá často náustkom chamtivej moci? Prečo exponovaná tlač vodí čitateľov za nos? Prečo nás rádiá zahlcujú bezvýznamnými škandálmi takzvaných osobností? Prečo sa mladí novinári neučia chápať mediálnu agendu a prinášajú pod váhou autority svojich bossov falošnú neutralitu? Učia ich univerzity, že podstatou mainstreamového média nie je informácia, ale moc?

PKA48bea9_profimedia_0070030150

Pýtajme sa tieto naliehavé otázky aj dnes, keď médiá bubnujú spolu s politikmi a vojnovými štváčmi do konfliktov. Pravdu obracajú naruby novinári vrátane tých, ktorí podporovali lži o nukleárnych zbraniach v Iraku 2003, kde sa následne prelievala krv nevinných, čo nebol ojedinelý prípad. Éra, ktorú žijeme, je tak nebezpečná a vnímanie verejnosti natoľko skreslené, že propaganda už nie je „neviditeľná vláda“ ako ju nazval Edward Bernays. Je to vláda. Vládne nám priamo, bez strachu a útočí na naše vnímanie sveta, na schopnosť oddeliť pravdu od lží. Máme mediálne boje, cenzorov, tvorbu nepriateľov – gigantickú montážnu linku z poslušných klišé, prekrúcania pojmov a falošných predpokladov.

mm

Uplynulo storočie od prvej veľkej vojny. Reportéri boli odmeňovaní a dekorovaní šľachtickým titulom za svoje mlčanie a tajné dohody. Britský premiér sa vtedy zveril C. P. Scottovi z Manchesterských novín: „Keby ľudia vedeli pravdu, vojna zajtra skončí. Ale samozrejme ju nevedia a vedieť nemôžu.“

Carl Bernstein v roku 1977 odhalil, že viac ako 400 novinárov a spravodajských manažérov pracovalo pre tajné služby. Nemec Udo Ulfkotte šokoval priznaním, že od agentov CIA prijímal novinové články, ktoré publikoval pod svojim menom. Šokujúce? Tajné služby si celé dekády zaisťujú poslušnosť tradičnej tlače a televíznych staníc, čo odhalil aj Richard Norton-Taylor vo Veľkej Británii.

„Ďakujeme Washington Post, NY Times, magazínu Time a ďalším veľkým publikáciám, ktorých riaditelia navštevovali naše stretnutia a rešpektovali svoje sľuby mlčanlivosti 40 rokov. Bolo by nemožné rozvinúť náš plán pre svet, keby sme boli vystavení svetlám publicity počas týchto rokov.“ To sú slová Davida Rockefellera z mítingu klubu Bilderberg v nemeckom Baden-Baden, v júni 1991. Mainstreamové médiá a ich dobre platené pelotóny sa skláňajú pred cieľmi inzerentov a stále užšieho kruhu vlastníkov či konglomerátov. Nie je teda pre nich vhodné prijímať postoj alebo poskytnúť príbeh, ktorý by poškodil širšie záujmy vyvolených. Ako povedal John Swinton na večierku New York Press Club: „Neexistuje nič také ako nezávislá tlač. Kto z vás by bol tak pochabý a napíše svoj názor, čoskoro je na ulici a hľadá nové zamestnanie. Prácou žurnalistov je zabíjať pravdu, nehanebne klamať, prekrúcať, hanobiť, plaziť sa pri nohách kapitálu a predávať svoju vlasť za denný chlieb. Sme nástrojmi a vazalmi bohatých mužov za scénou. Sme intelektuálni prostitúti.“

media-manipulation1

Spravodajstvo sa premieňa na kampaň s rétorikou studenej vojny. Cieľom je pomenovať „démona“ a trhať na kusy. Máme prechovávať povinnú nenávisť k agentovi „Osman“ Bin Ládinovi, neskôr k Hussajnovi, Kaddáfímu, dnes k Assadovi, Číne, Rusku a mnohým ďalším, ktorých nám určia. Máme veriť, že 11. 9. 2001 fyzikálne zákony neplatili a NATO nás chráni pred terorizmom, ktorý v žiadnom prípade nepodporuje. Občas zmizne aj celý štát. Saudská Arábia, zdroj extrémizmu a Západom podporovaného teroru, nie je témou okrem prípadov, keď ide o zmenu cien ropy. Jemen znáša 12 rokov útokov amerických dronov. Kto o tom vie? Koho to zaujíma?

Dôležité otázky bežného človeka, ktorý si za koncesionárske poplatky kupuje ilúzie, sú eliminované. Kritik s logickými otázkami je okamžite označený za hlúpy a nevzdelaný plebs. Skepticizmus a fakty spochybňujúce oficiálne príbehy už takmer zaváňajú trestným činom. Politická korektnosť nám prináša jediné a nespochybniteľné pravdy, ktoré sa očiam a ušiam verejnosti zopakujú tisíckrát. A tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

snowden

Všetci sa máme povinne tešiť z najväčšieho blahobytu, nekonečnej slobody a demokracie. Potravinová sebestačnosť a vlastný priemysel síce skolaboval, ale netreba sa obávať. Bohatstvo, ktoré je presúvané zdola nahor akumuláciou majetku je oslavované úslužnými médiami ako rast, prosperita a slobodná voľba. A na našej „spáse“ predsa dlhodobo pracujú transatlantickí spojenci, ktorým sme ponížene odovzdali suverenitu a ktorých na obrazovkách vidíme cez ódy hollywoodských projekcií.

Mainstreamová fatamorgána útočí na svoje obete nepretržite. Oddelenia psychologických operácií a vlád majú pripravené scenáre na každý deň. Zabezpečujú kontrolu vašich myšlienok útokom na emócie a pudy, šíria strach, prenikavo osočujú a viac sa zaoberajú malichernými aférami než vykazovaniu faktov vyváženým spôsobom. Dezinformácia, masová propaganda a kognitívna infiltrácia je prácou na plný úväzok a hlavný prúd stráca dôveryhodnosť inteligentného občana, ktorý sa dnes musí namáhať čítaním medzi riadkami.

zdroj – unknown

Lifestyle

Práve sa deje niečo nezvyčajné – a iba málokto si to uvedomuje

zem.jpg?fit=630%2C354&ssl=1

Väčšina z nás si zatiaľ vôbec nevšimla, že práve sa deje niečo nezvyčajné: pred niekoľkými mesiacmi som sa oslobodil od našej normovanej spoločnosti, roztrhal som reťaze strachu, ktoré ma držali v systéme. Odvtedy vidím svet inými očami: vidím, že všetko sa mení a že väčšina z nás si to vôbec neuvedomila. Prečo sa svet mení? V tomto príspevku vysvetlím osem dôvodov, ktoré ma utvrdili v tomto presvedčení.

1. Aktuálny pracovný model sa rozpadá

Blížime sa k svojim hraniciam. Ľudia, ktorí pracujú v nadnárodných koncernoch, nenávidia svoju prácu. Nezmyselnosť ich činnosti im klope na dvere, akoby ako výkrik zúfalstva vychádzala priamo z ich vnútra. Ľudia chcú utiecť. Chcú všetko nechať tak. Len sa pozrite, koľko ľudí sa vydáva na cestu samostatnosti, koľko ľudí si berie tvorivé voľno, koľko ľudí v dôsledku svojej práce trpí depresiami, koľko ľudí zažíva syndróm vyhorenia.

 zzz

2. Mení sa aj podnikanie

V uplynulých rokoch explodoval počet startupov a tisíce podnikateľov premenili svoje garáže na kancelárie, aby odtiaľ realizovali svoje miliardové plány. Podnikatelia robili všetko preto, aby našli investorov a boli financovaní. Získať financie, je ako vyhrať Svetový pohár alebo Superpohár. Čo sa však stane, keď človek získa financie?

Opäť sa stane zamestnancom. Možno si naberie do tímu ľudí, ktorí nezdieľajú jeho vlastný sen, ktorí nepodporujú jeho vlastné úmysly a čoskoro ide už len o peniaze. Podnik pokračuje už len pre finančné záujmy. Ľudia tým trpia. Už sa rozpadli mnohé výborné startupy len preto, lebo obchodný model zameraný na zisk je nekonečný. Potrebujeme nový druh podnikania. Dobrí ľudia na ňom už pracujú.

Nie je to absurdné, že my – sedem miliárd ľudí, ktorí žijeme na tejto planéte – sa od seba stále vzďaľujeme?

3. Rastúca spolupráca

Mnohí ľudia si už uvedomili, že nemá význam bojovať sám za seba. Mnohí ľudia spochybňujú tú bláznivú mentalitu typu každý-bojuje-sám-za-seba. Zastavte sa, ustúpte o krok späť, zamyslite sa. Nie je to absurdné, že my – sedem miliárd ľudí, ktorí žijeme na tejto planéte – sa od seba stále vzďaľujeme? Aký to má zmysel, hermeticky sa uzatvárať pred tisícami, možno miliónmi ľudí, ktorí bývajú spolu s vami v tom istom meste?

Pri tejto úvahe zakaždým posmutniem.

Našťastie všetko sa mení. Zavádzajú sa nové koncepcie, založené na zdieľaní a kolaborujúcom hospodárstve, ktoré ukazujú posun. Posun smerom k spolupráci, zdieľaní, pomoci, pospolitosti. Môcť to zažiť je nádherné.

 zem

4. Začíname si konečne uvedomovať význam internetu

Internet je neuveriteľne výborný vynález a práve teraz, po toľkých rokoch, si pozvoľna uvedomujeme, aký potenciál má. Svet sa v dôsledku internetu otvára, hranice padajú, už nie sme navzájom oddelení, spolupatričnosť rastie, ľudia v stále väčšej miere spolupracujú a navzájom si pomáhajú. V niektorých krajinách došlo k skutočným revolúciám, ktoré boli poháňané najmä internetom, ako napríklad Arabská jar. Tu v Brazílii iba začíname lepšie využívať tento vynikajúci nástroj.

Internet začína lámať kontrolu nad davom. Veľké mediálne koncerny, ktoré ovládajú spravodajstvo tým, že vysielajú iba tie správy, ktorí vyhovujú im a dovolia nám čítať si iba to, čo chcú, aby sme čítali, už nemajú monopol na informácie. Človek sa môže informovať o všetkom, čo ho zaujíma. Človek môže nadviazať kontakt s tým, s kým chce. Človek môže objaviť všetko čo chce. Príchodom internetu už jednotlivci nie sú bezmocní. Majú hlas. Anonymní nachádzajú uznanie. Súdržnosť sveta rastie. A potom sa možno tento systém rozpadne.

ppp

5. Ústup od prehnaného konzumu

Pridlho sme boli manipulovaní do tej miery, že sa snažíme konzumovať čo najviac. Môcť si kúpiť najnovší výrobok ihneď po jeho uvedení na trh, najnovšie auto, najnovší iPhone, najlepšie značky, množstvo oblečenia, topánok a viac, stále viac a viac zo všetkého možného, čo sa nám nejako podarí získať.

Mnohí ľudia plávajú už teraz proti prúdu, pretože si uvedomili, že toto nie je správna cesta. Zrieknutie sa konzumu, znížiť rýchlosť žitia, vedomé jedenie – to je iba niekoľko aktuálnych príkladov opatrení, ako pomocou vedome protikladného správania poukázať na náš medzičasom absurdný spôsob života.

„Príchodom internetu už jednotlivci nie sú bezmocní. Majú hlas. Anonymní nachádzajú uznanie. Súdržnosť sveta rastie. A potom sa možno tento systém rozpadne.“ Stále menej ľudí jazdí autom, menej ľudí sa zadlžuje a naopak, stále viac ľudí si požičiava niektoré oblečenie, kupuje použité veci, zdieľa zariadenia, autá, byty a kancelárie.

Nepotrebujeme nič z toho, o čom nám tvrdia, že to potrebujeme. A toto vedomie zmeneného konzumného správania dokáže strhnúť na dno každú firmu, ktorá žije z nášho prehnaného konzumného správania.

6. Zdravá a biologicky dopestovaná strava

Boli sme v takom ošiali, že sme bezmyšlienkovite zjedli všetko! Stačilo, aby to dobre chutilo, a už bolo všetko v poriadku. Stratili sme svoj vzťah k strave do takej miery, že firmy ju mohli prakticky otráviť. Ani sme sa proti tomu nijako nebránili! Potom sa však niekoľko ľudí prebudilo a začali sa zasadzovať za zdravé a biologicky dopestované jedlo. Toto hnutie stále rastie.

Ako to však súvisí s hospodárstvom a svetom práce? Nuž vo všetkom, povedal by som. Výroba potravín je jedným z najdôležitejších základov našej spoločnosti. Ak zmeníme svoj prístup, stravovacie a konzumné návyky, firmy budú musieť na to reagovať a prispôsobiť sa novému trhu. Drobní roľníci hrajú v tomto potravinovom reťazci opäť dôležitejšiu rolu. Niektorí ľudia si medzičasom sami pestujú zeleninu a obilie doma. A to zmení celé hospodárstvo.

7. Novoprebudené duchovno

Koľko vašich priateľov cvičí jogu? Koľko vašich priateľov medituje? A skúste sa teraz vrátiť v čase o 10 rokov nazad, ako boli tieto praktiky medzi vašimi známymi rozšírené vtedy? Duchovno bolo pridlho iba niečím pre ezoterikov – tých mierne uletených a tajuplných človiečikov.

Našťastie aj toto sa mení. Dosiahli sme hranice rozumu a racionality. Pochopili sme, že nie všetko, čo sa na tomto svete deje, dokážeme vysvetliť iba svojim rozumom. Prebieha tu ešte niečo iné a som presvedčený, že aj vy chcete byť súčasťou toho.

Chcete rozumieť tomu, ako veci fungujú. Ako funguje život, čo sa stane po smrti, ako je to s tými energiami, o ktorých ste toľko počuli, čo je to kvantová fyzika, ako myšlienky ovplyvňujú realitu a ako nimi môžeme ovplyvniť svoj život, čo znamenajú osud a synchronicita, ako funguje meditácia, ako možno liečiť holými rukami, prečo alternatívne spôsoby liečby, ktoré školská medicína často vôbec neuznáva, napriek tomu niekedy fungujú. Niektoré firmy už ponúkajú svojim zamestnancom kurzy meditácie. Meditácia sa dokonca učí aj na niektorých školách. Porozmýšľajte o tom.

8. Alternatívne školské systémy

Kto vyvinul náš školský systém? Kto rozhodol, ktoré predmety máme mať? Kto vybral témy, ktoré sa učíme na dejepise? Prečo sme sa nesmeli dozvedieť pravdu o iných, skorších civilizáciách? Prečo musia deti dodržiavať isté pravidlá? Prečo musia všetko bez odporu zhltnúť? Prečo musia nosiť uniformu? Ako je to so skúškami, v ktorých musia dokázať, že sa niečo skutočne naučili?

Vytvorili sme model, ktorý vychováva stále ďalších prívržencov systému. Ktorý učí ľudí, aby boli podľa možnosti „normálni“. Našťastie sa stále viac ľudí zasadzuje za alternatívne koncepcie ako sú napríklad neformálne učenie, spolurozhodovanie u vyučovaní alebo vyučovanie doma. Možno ste nad tým doposiaľ nerozmýšľali a možno vám táto myšlienka naháňa strach. No tieto systémy existujú.

Ľudia sa pomaly zobúdzajú a začínajú chápať, v akej zvrátenej spoločnosti žijeme. Pozrite sa na všetky tieto zmeny a skúste aj naďalej považovať za normálne všetko to, o čom nám tvrdia, že to je normálne. Ja to za normálne nepovažujem.

Preklad z nemčiny  –  ďurino

Zdroj: www.pravda-tv.com

CooltúraLifestyle

120 dní Sodomy – recenzia

ppp.jpg?fit=637%2C425&ssl=1

Otvárame opäť čitateľské okienko, pretože s týmto kúskom sa s vami musím podeliť o nezabudnuteľný zážitok.

Možno ho niektorí poznáte, možno nie – Markíz de Sade. Spisovateľ a filozof, ktorý žil v 18. storočí v Paríži. Svoj život zasvätil bohémskemu spôsobu žitia plného sexuálnych excesov. Právom bol po ňom pomenovaný sadizmus. Mal aj manželku, avšak vzal si ju len pre finančné problémy, ale ani to mu nebránilo užívať si s prostitútkami. Raz jednu spoločníčku skoro otrávil španielskymi muškami a hrozil mu trest smrti.

Ako to v zaujímavých životopisoch bláznov býva, trestu smrti unikol, dokonca po čase bol trest zrušený. Pobyt vo väzení ho nakoniec neminul. Pre svoje sadistické radovánky bol väznený v Bastile. Práve na tomto mieste vzniklo dielo, ktoré sa mi dostalo do rúk…120 dní Sodomy. Naozaj výstižný názov.
Chudáčik úchyláčik dostal na čelo nálepku patologického zvrhlíka, cynika a autora pornografie. A kam sa dostanú takéto úbohé božie stvorenia? Presne tak. Do blázinca. Happyend sa nekonal a Markíz de Sade s diagnózou nevyliečiteľný sexuálny zvrhlík sa z blázinca už živý nedostal.

Dosť už o sadistovi. Teraz sa chcem s vami vrhnúť do hnusu a špiny a sexu a ritných otvorov a hnusu a špiny. Pekne po poriadku. Ide o románové rozprávanie, kde autor detailne opisuje všetky možné aj nemožné ľudské úchylky a anomálie, hovorí o morálnej zvrátenosti, ktorej hranice ste neprekročili ani vo vašich snoch.

Všetko sa začína nápadom štyroch priateľov, ktorí sa rozhodnú vyskúšať všetky spôsoby, ako uspokojiť svoje sexuálne túžby. Ide skutočne o elitu. Vojvoda, jeho brat biskup, prezident a finančník. Toto sú hlavní aktéri nezabudnuteľných zážitkov. Títo páni nie sú žiadne neviniatka, každý má na rukách krv svojej rodiny, o krádežiach ani nehovorím. Vymysleli dokonalý plán do najmenších detailov. 

120 dní Sodomy sa má odohrať na zámku Silling, ktorý je postavený v tajomnom lese a nie je možné dostať sa z neho von, ale ani dnu. Okrem svojich krásnych manželiek si páni na zámok doviedli dievčatá aj chlapcov, staršie deti, štyri najodpudivejšie prevádzkarky prehnité pohlavnými chorobami a štyri rozprávačky. Samozrejme nemohli chýbať kuchári a slúžky. Rozprávačky, ktoré prežili svoje životy ako prostitútky, slúžia na to, aby svojim pánom každý večer vyrozprávali tie najpikantnejšie situácie, ktoré sa im stali počas služby. Páni hneď praktiky skúšali na uväznených obetiach. Musím pripomenúť, že nikto v zámku nebol dobrovoľne okrem organizátorov.

 Počas čítania som sa stále pýtala sama seba: Prečo to čítam? Priznávam sa, najprv som si myslela, že knihu nedočítam do konca, ale dokázala som to! Hnala ma vpred moja zvedavosť (alebo perverznosť?), aj keď ma už dvakrát naplo na zvracanie. Po prečítaní polovice knihy som mala dojem, že naši papaláši majú najradšej ritné otvory. Praobyčajnú súlož, že muž a žena v misionárskej polohe tu budete hľadať márne. A nebudem prezrádzať ani záver knihy, aj keď mnohí tušíte neblahý koniec pre zúčastnených.
Neopovažujem sa písať detaily, ak máte chuť, knihu si prečítate s otvorenými ústami ako ja…Na záver veta z diela, ktorá posilní mužské pokolenie:
A k čemu, k čertu, ptám se vás, by vlastne mněl sloužit jazyk ženy, nežli k vylizování zadku.
Prepáčte ženy…