Na Zemi to žije

Zápisky zo sveta_PANAMA 1.diel

main

Na Zemi to žije

Zápisky zo sveta_PANAMA 1.diel

Keď som sa rozhodla vyraziť do Panamy, nevedela som o nej takmer nič. Keďže je najjužnejšou krajinou Strednej Ameriky, očakávala som exotické počasie, exotické prostredie a asi aj exotických ľudí.

Panama city 0

Mojou prvou zastávkou bolo hlavné mesto Panamy, Panamy City alebo Ciudad de Panamá. Hlavné mesto je väčšinou o niečo vyspelejšie, vybudovanejšie, môžeme povedať, že o niečo bohatšie ako zvyšok krajiny. Napriek tomu som bola prekvapená, na akej úrovni Panama City je.

Je to naozaj moderné mesto, kde je čisto a na prvý pohľad bezpečne. Tá „správna“ časť mesta je dokonale pripravená pre turistov, pekná, moderná, čistá, veľa možností na vychutnanie si miestnej aj medzinárodnej kuchyne, či na kultúrne vyžitie. Je tu silno cítiť vplyv Ameriky, či už v architektúre a čiastočne aj v cenách, ktoré nepatria medzi najnižšie.

OBR2

Aj tu však platí staré známe pravidlo, ak si vyberiete miestnu reštauráciu alebo stánok v menej turistickej časti mesta, ceny budú na naše pomery nízke a chuť neporovnateľne lepšia. Môžete teda zohnať večeru pre dvoch za 30 alebo 40 USD ale aj 7 alebo 8 USD.
Americké doláre sú oficiálne používanou menou v Paname. Majú aj ďalšiu oficiálnu menu, volá sa Balboa, je menej používaná ako doláre, ide totiž len o mince, ktoré dopĺňajú americké bankovky. Táto mena je pomenovaná po španielskom objaviteľovi Vascu Núñezi de Balboa a začala sa používať, keď Panama získala nezávislosť od Kolumbie.

OBR7

OBR1

Medzi „must see“ Panamy patrí okrem Panamského prieplavu aj historické a kultúrne centrum Casco Viejo. Dalo by sa povedať, že prieplav a centrum mesta boli jediné dve miesta v Paname, kde sme stretli turistov. Casco Viejo je dokonca zapísané do zoznamu UNESCO. Na prvý pohľad krásne centrum mesta, plné farebných koloniálnych domov, útulných reštaurácií a kaviarní.

OBR4

Každá druhá budova sa prerába a vynovuje. Keď sa však pozriete detailnejšie, vidíte aj inú tvár krásneho centra. Nápis „Stop the Gentrification“ presne vyjadruje, ako to vidia miestni. Casco Viejo bolo v minulosti reálnym domovom reálnych ľudí. Dnes je podľa miestnych len „divadlom“ pre turistov.

Bohatí investori poskupovali domy v centre a postupne ich prerábajú na tie krásne domčeky a kaviarne a tým vytláčajú pôvodných obyvateľov. Nemyslím si, že ide o čisto negatívny fakt, nakoľko investície a turizmus vždy mestu prinášajú zisk, bolo by však treba nájsť kompromis medzi turizmom a domácimi ľuďmi.

 

OBR3

OBR6

Po výdatnej prechádzke sme sa vybrali na výdatný obed. Lokálnymi odporúčaný Mercado de Mariscos bol správnou voľbou. Ide o rybí trh, ktorý má z druhej strany budovy niečo ako malé reštaurácie, kde si objednáte ryby alebo morské plody, ktoré sú kúpené čerstvé priamo na trhu.

Sedí sa vonku, všade je plno ľudí, latino-americká hudba, osviežujúce panamské pivo a výborná atmosféra. My sme si pochutnali na rybe a „plantains“, vybrážaných banánoch, ktoré sú ako príloha veľmi obľúbené a taktiež „ceviche“, teda surovej rybe a chobotnici v limetkovej štave.

OBR10

Keď už sme v Paname, musíme predsa vidieť Panamský prieplav. Toto asi napadne každému. Ak by som mala povedať úprimne, ja by som túto časť programu určite vynechala. Ide síce o úžasnú stavbu s históriou, ktorá má neoceniteľný význam, ide však taktiež o typické turistické lákadlo.

Vstup 15 USD zahŕňa možnosť pozerať film a navštíviť múzeum, kde sa dozviete veľa pre niekoho užitočných faktov, no čo sa týka reálneho panamského prieplavu, môžete sa na neho pozrieť z terasy Canal de Panama Miraflores a to je všetko. Ak máte také šťastie ako my a ďalšia loď má prísť o štyri hodiny, žiadny zážitok skutočne nečakajte.

OBR9

My sme ten svoj zážitok dostali po ceste sem. Nakoľko sme doteraz videli len krásne a upravené časti
mesta, ani by nás nenapadlo, že by mohol byť problém vybrať sa ku kanálu peši. Pritom každý článok o Panama City hovorí o štvrtiach ako Curundu alebo El Chorrillo, ktoré sú naozaj nebezpečné. Ako sme si tak kráčali, videli sme, že domy začínajú byť zničenejšie, ulice špinavšie a ľudia naozaj len miestni. Keď sme začínali uvažovať, či to bol dobrý nápad, zastavilo pri nás auto, v ktorom sedel šofér, žena na mieste spolujazdca a staručký muž vzadu.

OBR5

Šofér sa nás spýtal, či vieme kde sme a kam ideme a ponúkol nám, že nás zvezie, pretože ak zostaneme, nemusí to dopadnúť dobre. Na základe zvyšku osádky sme usúdili, že by to mohlo byť v poriadku. Počas cesty nám objasnil, že do tejto časti mesta sa v neskorších hodinách nevyberie ani on ako miestny, pretože by mu pravdepodobne orabovali auto a že keby nás nezobral, okradli by nás pravdepodobne na ďalšom rohu.

Zaviezol nás až ku kanálu, dostali sme pekný výklad a poznal dokonca aj Bratislavu. Z jeho rozprávania bolo cítiť, že ľudia tu majú pocit, že Amerika sa až príliš mieša do všetkého v krajine a zasiahla tu viac, ako by bolo žiadané. Od tej chvíle sa aj môj spolucestovateľ, Američan, predstavuje ako Slovák.

OBR12

Boquete

Cestovanie v rámci Panamy by som označila za pohodlné. Autobusy sú moderné, ceny nepremrštené. My sme si vybrali sedem hodinovú cestu z Panama City do mesta David. Zaujímavým spestrením boli zastávky počas ktorých nastúpili do autobusu pouliční predavači a ponúkali rôzne sladkosti či ovocie. Neminula nás ani colná kontrola, aj keď sme stále neprekročili hranice štátu. V meste David sme asi po desiatich minútach čakania prestúpili na autobus do Boquete.

OBR11

Boquete je na rozdiel od horúceho Panama City príjemne osviežujúcim mestečkom presláveným najmä kávou a krásnou turistikou. Je to pokojné mesto, ktoré si vďaka príjemnej klíme za svoje prechodné bydlisko vyberá veľké množstvo Američanov. Väčšinou všade platí pravidlo, že taxíky sú tým najdrahším spôsobom prepravy, to však neplatí pre okolie Boquete. Cena je zhruba rovnaká ako autobus, majú stanovenú sumu na osobu a taxík zastaví každému až do chvíle, keď má plné auto.

Vďaka zdieľaniu taxíka však zaplatíte za presun do mesta len pár centov. Problémom však nie je ani stopovanie, keďže všetci sú tu veľmi priateľskí, tu už však je menej pravdepodobné, že sa zaobídete bez španielčiny. V meste stretnete turistov, oddychujúcich dôchodcov, ale aj miestne ženy zaujímavé nízkym vzrastom a tradičným farebným oblečením.

OBR16

My sme si za svoj turistický cieľ vybrali cestu k vodopádom, The Lost Waterfalls. Tú by som označila za správnu voľbu pre každého, kto si chce užiť nenáročnú dávku turistiky a vidieť kus miestnej prírody. Jedná sa o niečo ako súkromný prírodný park, takže je treba zaplatiť 7 dolárov za vstup, tie však určite stoja za to. K parku sme sa odviezli minibusom, ktorý šiel v čase konca školského vyučovania a keďže sa tiež platilo na osobu, na tri dvojsedadlá sa muselo pomestiť aj 15 detí, ktoré sa radšej natlačili jedno na druhé, než by sa posadili vedľa bielej turistky.

OBR17

Cesta k vodopádom je nenáročná a je to ozajstná džungľa. Vodopády jednoznačne nie sú tie najväčšie, ktoré som kedy videla, vďaka okolitej prírode však zaručene patria k tým najkrásnejším. Vďaka teplote vody kúpanie len pre odvážnych. Ak máte ešte stále v zásobe adrenalín, môžete vyskúšať aj lezenie po skalách. Keďže tu nie je veľa možností na lezenie, my sme boli niečo ako miestna atrakcia, kde pri nás počas lezenia zastavovali ľudia, ktorí nás vydržali pozorovať a fotiť celkom dlhý čas.

OBR20

Čo sa mňa týka, až do tejto chvíle môžem povedať, že každý jeden moment a zážitok určite stál zato a Panama má čo ponúknuť. Už sa neviem dočkať ostrovného raja Bocas del Toro, ktorý je našim ďalším bodom programu.

Kľudne si prečítaj 2.časť príbehu.

Text a foto  – Lenka Tomková

Pridaj komentár