main

Lifestyle

Kniha, ktorá mi zmenila život

margaret-keane-sas-652x489.jpg?fit=652%2C489

Bez zákazov a moralizovania. Autor ponúka osobný príbeh a skvelú pointu. Kniha ukazuje fajčiarovi cestu, ako si uvedomiť svoju závislosť, sebakriticky posúdiť jej pozadie a nakoniec sa od nej odpútať.

cigarette-1533104_960_720

Allen Carr ešte v roku 1983 vyfajčil 100 cigariet denne. Do dňa keď začal mať zdravotné problémy, našiel metódu, ktorá ho fajčenia zbavila. Vzdal sa povolania audítora a v Anglicku začal organizovať jeho prvé semináre, ktoré vzbudili taký záujem, že ľudia čakali mesiace pokým sa na nich dostane rada.

Fajčenie je celosvetový fenomén. Vedeli ste, že každé potiahnutie cigarety transportuje malú dávku nikotínu cez pľúca do mozgu a táto dávka pôsobí  rýchlejšie než heroín? Nie?  Ani tento silný argument v mnohých prípadoch nestačí presvedčiť. Super je, že kniha nie je len marketingovým ťahom pre jeho semináre. Ponúka situácie, nálady a dopodrobna rozoberá fajčiarove pocity v rôznych štádiách, ktoré dotyčný prežíva. Chvíľami som mal pri čítaní knihy dojem, že ma autor špehuje. Prepadol ma strach. Nevedel som si predstaviť môj svet bez cigarety. Kniha je skvelá v tom, že prichádzajú autorové reakcie a všetko čo sa vo mne pri čítaní odohrávalo mi dokázal vysvetliť.
tobacco-1492119_640
Prestal som fajčiť tak jednoducho ako sa len dá a mám radosť, že sa mi táto úžasná kniha dostala do rúk. Ak práve čítate tento článok a ste radi, že ste nikdy nezačali, určite poznáte niekoho, kto sa v tomto zlozvyku utápa a môžete mu odporučiť cestu von. Buďte však opatrní. Pre fajčiarov je ich neresť veľmi citlivou témou a môžete sa dočkať aj negatívnych reakcii. Hovorím z vlastnej skúsenosti. 
.Skus knihu –  Snadná cesta jak přestat kouřit. Za pokus to rozhodne stojí.
Táto kniha dokáže zbúrať predsudky len musíte čítať pozorne a spolupracovať.
J K.
foto – pixabay.com

Lifestyle

Meditácia ako stav bez myšlienok lieči.

beach-455752_640.jpg?fit=640%2C423

Meditovaním sa pokúšame vypnúť myseľ a odovzdať sa prítomnému okamžiku. Neustále myslenie totiž vedie človeka do slepej uličky – núti ho stále rozoberať problémy, prehrávať si zážitky z minulosti a obávať sa o budúcnosť. Keď nás myseľ ovláda, môže to viesť k úzkostným či depresívnym poruchám.

Donedávna sme žili v dobe, kedy bolo myslenie obdivuhodnou činnosťou. Kým niekto veľa rozmýšľal, bol za filozofa, mudrca, hĺbavého človeka so vznešenými záujmami. Dnes však žijeme v dobe, ktorá pomaly odkrýva aj tienistú stránku myslenia: kto príliš veľa rozmýšľa, stráca kontakt s realitou a svojim predstavám pripisuje reálny charakter. Kto verí svojim negatívnym predstavám o sebe a o svete, môže trpieť na depresiu, zle znášať stres a robiť si prehnané obavy.
face-1247955_640

Myslenie je občas na škodu

Myslenie sa stáva príťažou, keď ho nevieme zastaviť. Z myšlienok sa skladajú naše názory, postoje, postrehy, náš obraz o svete, o našich blízkych a aj o nás samých. Myslenie môže za to, ako chápeme svet, nad čím sa hneváme, čo nás rozčuľuje a z čoho sme smutní. Mozog funguje ako počítač, všetko si pamätá a čo môže, to si zjednoduší. Keď preto opakujeme isté myšlienkové vzorce, vytvoria sa v našej hlave koľajnice, ktoré nás budú nútiť myslieť a všetko hodnotiť stále rovnako. Táto automatizácia však môže fungovať v náš neprospech – automaticky môžeme všetkých vyhodnotiť za „hlupákov“, môžeme automaticky od ľudí čakať len to najhoršie, automaticky sa vieme odovzdať hnevu, keď nemáme kde zaparkovať, keď v potravinách príliš dlho čakáme na kasu, keď nám ktosi zaklame.

Od myslenia je preto vhodné sa oslobodiť – na chvíľu vedieť vypnúť programy, v ktorých fungujeme a uvidieť realitu ako dieťa: bez hodnotení, predsudkov a naučených programov. Toto vedeli už naši predkovia. Meditovaním sa vedeli vyňať z názorovej kazajky, a tak stav meditácie nabral silný spirituálny rozmer. V tichu a tme si kňazi, mnísi a mnohí ďalší dokázali pripomenúť svoju božskú podstatu, v ktorej sa všetko prijíma s ľahkosťou a pokorou.

girl-863340_640

Čo je to meditácia?

Meditácia je psychologické cvičenie, ktoré zlepšuje koncentráciu a stav bdelosti. Vypína myseľ a napomáha k tomu, aby sme rozoznali realitu od ilúzie, ktorú nám myseľ nahovára. Ak sa na príklad v našom živote vyskytne problém, meditácia nám pomáha vidieť holé fakty a vypína hodnotiace mechanizmy, ktoré celú situáciu len zhoršujú.

AKO SA MEDITUJE

Pri meditácií najčastejšie sedíme v tureckom sede alebo polohe lotosového kvetu. Chrbát máme vystretý, oči zatvorené a ruky voľne položené na kolenách. Pozorujeme dych alebo zvukový tón a na nič iné nemyslíme. Snažíme sa vydržať čo najdlhšie – až kým je myseľ úplne pokojná a dych spomalený. Pri meditovaní rozlišujeme takzvané stavy  vipassana a samatha.

Samatha je meditácia, pri ktorej pozorujeme svoj dych – sledujeme, ako sa nadychujeme a vydychujeme, nič nehodnotíme. Samatha je názov pre pokojný stav mysle, tento máme za cieľ dosiahnuť.

Vipassana je druhým levelom, ktorý sa bez stavu samatha nedá dosiahnuť.  Je to stav, kedy máme myseľ pokojnú a dokážeme pozorovať veci také, aké sú. Meditujeme na príklad aj pri počúvaní hudby alebo pozorovaní nejakého objektu.

Zmyslom meditácie je teda upokojiť svoju myseľ (samatha) a následne s čistou hlavou pozorovať svet (vipassana).

 

Meditácia už aj v klasickej  medicíne

Meditácia už dávno nie je len akýmsi trendom, ktorý začali do sveta šíriť východné kultúry. Dnes sa v plnej vážnosti „predpisuje“ pacientom, ktorí potrebujú odbúrať stres. Zvlášť osožná je meditácia pre pacientov s psychickými problémami. Kto často panikári, alebo sa odovzdáva prehnanému smútku, by v meditácií určite našiel to pravé, čo jeho duša potrebuje. Cieľom meditácie je totiž meditovať aj počas bežného chodu dňa. Vita contemplativa, a teda stav meditácie, funguje v sprievode s vita activa, a teda bežným aktívnym životom. Keďže v stave meditácie problémy vidíme bez prifarbenia mysle, naučené stavy paniky sa akosi vytratia – a začíname reagovať pokojne.

sunset-691848_640
Meditácia má blahodarné účinky na množstvo, ak nie na všetky ochorenia dnešnej doby. Dokáže totiž chytiť za pačesy najčastejší faktor moderných ochorení: stres. Kto medituje, zníži si vysoký krvný tlak, zlepší dýchanie a prekrvenie celého tela.
Neurológovia navyše zistili, že meditovanie doslova mení biologickú stránku mozgu. Elektroencefalogramom sa odmeralo, že po meditácií sa mozgová činnosť sústredila oveľa viac na konkrétne podnety, na príklad jeden konkrétny hudobný tón, ako na sprievodné nezmyselné „dumanie“ a „lamentovanie“.

Zdroje –  Der Spiegel 4/2013, S. 74-77 o.A.: Meditation. In: http://de.wikipedia.org/wiki/Meditation (abgerufen am 1.12.2013) – Fotky: Shutterstock.

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.

 

LifestyleNa Zemi to žije

Coffee shopy v Amsterdame

amsterdam-1454262_640.jpg?fit=640%2C426

Mnohí nás si pamätajú nasledujúci slávny dialóg medzi gangstermi Johnom Travoltoma Samuelom L. Jacksonom z filmu Pulp Fiction. Pre veľa ľudí je práve legálny predaj hašiša hlavným dôvodom a cieľom cesty do Amsterdamu, i napriek tomu, že nič viac o holandskom systéme držania a predaja ľahkých drog nevedia.

,,Hašiš je tam legálny, čo …“,,Fakt, legálny. Ale nie zas tak úplne. Nemôžeš prísť do reštaurácie, ušúľať si ho a začať bafkať. Chcú po tebe, aby si húlil doma, alebo na určených miestach. „,,A čo hašišové bary?“,,No, ja ti to vysvetlím. Je legálne to húliť, je legálne to vlastniť. Pokiaľ si majiteľ hašišového baru , môžeš to predávať. Môžeš to mať i pri sebe, no to je fuk. Dobre ma počúvaj. Keď ťa v Amsterdame zastaví policajt, nemá právo ťa prehľadávať. Toto právo fízel v Amsterdame nemá.“,,No ty brďo, tam idem, už nemusíš nič hovoriť, idem tam.“

 Toto politické povolenie užívania drog vzniklo už v 70. rokoch 20. storočia

amsterdam-711785_640

V snahe úradov o rozlíšenie užívateľov ľahkých drog (ako marihuana) od obchodníkov s tvrdými drogami. Nezabúdajte, že predaj tvrdých drog zostáva i naďalej na území Holandska kriminálnym činom. Pravdou však je, že všetky dostupné informácie potvrdzujú zníženie predaja heroínu, kokaínu a extázy od otvorenia coffee shopov. Z toho vyplýva, žepravdepodobnosť ponuky ,,niečoho tvrdšieho“ je minimálna. V jej prípade odpovedajte záporne, sami sa ani nepýtajte. Amsterdamská polícia je, i keď sa to nezdá, v strehu. Od vstupu do EU sa kontrola omamných a iných látok zásadne zvýšila! Rovnako akoostražitosť voči podozrivým osobám.

beauty-863063_640

 Amsterdam je rajom predovšetkým pre milovníkov „trávy“, za mierne sa tu okrem marihuany považujú napr. ešte i halucinogénne huby. Vo svojej podstate je v ukážke zmienené všetko podstatné. Spomínanými hašišovými barmi sú tzv. coffee shopy, ktorých na území hlavného mesta nájdete viac než dvesto. Nikde inde, tzn. v reštauráciách, na ulici, v parkoch nie je fajčenie marihuany dovolené. Na tento účel sú vyhradené práve tieto miesta, ktoré klamú svojim názvom. Do coffee shopov ľudia skutočne neprichádzajú,aby pili kávu.

 Menu má v zásade dve položky: marihuanu a hašiš

Ponuka je tu naozaj široká. Menu má v zásade dve položky: marihuanu a hašiš. Druhov je však neúrekom (afganské, miestne, kolumbijské …). Každý barman má povinnosť viesť záznam s popisom odrôd a krajín, z ktorých pochádzajú. Na požiadanie dostanete práve takéto ,,menu“.  Cena je udávaná za gram. Zo značiek skúste najdoporučovanejší Skunk, White Widow či Super Silver Haze. Pokiaľ sa v Amstre budete zdržovať dlhšie, je možné zjednať si zľavu.

 travel-694675_640

 Podľa zákona má každý človek právo nosiť pri sebe alebo viditeľne užívať okolo 5 g. Ponúka sa hneď niekoľko možností. Buď navštívite bar a kúpite si trebárs vrecko (za 10-25 euro) a ako už bolo zmienené, vybafkáte si ho v pohode doma, alebo si dáte ušúľaný joint priamo v cofee shope cca za 2,5- 4 eura. V zásade nemusíte ani fajčiť, pokiaľ ste začiatočník (newbee), bude vám bohato stačiť v zadymenej miestnosti len sedieť – hneď vám bude veselšie. Okrem cigariet sú v ponuke aj kúzelné muffiny, ktoré stoja okolo 5euro, ich účinok by som naozaj nepodceňovala. Síce sa tento magický koláč tvári nevinne, ale za dve či tri hodinky ukáže svoju silu. Takže sa rozhodne neprejedajte! To isté platí o šťastných pizzách.

 Ďalšou zásadou, pokiaľ nechcete, aby vám bolo skutočne zle, je nepiť na tieto pochutiny alkohol. Ten sa od roku 2007 v coffee shopoch ani nepredáva, od roku 2008 si tu nekúpite ani obyčajné cigarety (úrady udávajú, že tabak je škodlivý pre zdravie druhých, i keď nie je jasné, prečo tento istý problém nemajú s dymom marihuany).

 Čo sa týka atmosféry, tak ta má jedinečné kúzlo. Obchodíky sú síce rôzne špecializované (70. roky, Jamajka …), ale pohodovú atmosféru, príjemných a usmievavých ľudí a hudbu uvidíte a počujete všade. Napriek tomu nechoďte sami, nefajčite s cudzími ľuďmi a nenoste so sebou cenné veci.

amsterdam-922263_640

Celkom nedávno bola nariadená záverečná okolo polnoci. V centre a pri ulici červených lucerien Red Light District tieto ,,kaviarne“ ale fungujú v podstate do rána. Neplnoletým nie je vstup zakázaný, ale pokiaľ ešte nemáte 18, nepočítajte s tým, že vám produkt z ,,trávy“ predajú. V niektorých sa ukazuje pas priamo pri vstupe, v iných až pri objednaní. S touto možnosťou je preto treba rátať.

brown-20804_640

Relaxácia v tolerantnom Holandsku pôsobí tak, že turisti strácajú svoju ostražitosť. Nerobte túto chybu aj vy. V žiadnom prípade si nenoste domov suveníry. I pri neviditeľnosti hraníc vám za nájdenie balíčka hrozí pokuta až 45 000 eur či 4 roky vo väzení. A verte, že chytiť nič netušiacich turistov vracajúcich sa z Amsterdamu je koníčkom ako nemeckých, belgických, tak  francúzskych colníkov. Od coffee shopov je potrebné odlíšiť smart shopy, ktoré sa špecializujú na predaj hubičiek. Inteligentných obchodov je tu menej, predsa ich v centre pár nájdete. Najnavštevovanejšími a najobľúbenejšími coffee shopmi sú The Bulldog, Rusland, Greenhouse, Mellow Yellow(najstarší), 36, Old Church a Baba. 

Nezabúdajte, že užívanie narkotík (akýchkoľvek) je škodlivé pre vaše zdravie! Rozhodne týmto článkom neodporúčam fajčiť, šlo skôr o priblíženie turistickej Mekky známej práve pre túto svoju benevolentnosť a nevšímavosť voči zdraviu. Pokiaľ však predsa len ako turista skúsite a ste začiatočník, rada záverom: Pamätajte, že bez ohľadu na to, čo sa s vami bude diať, ako zle vám bude, prípadne aké hrozné to bude, neumriete. I pri najhoršom scenári to po zajedení a spánku prejde.

Autor: Barbora Hypiusová

Lifestyle

PREČO SOM SI ZALOŽILA BLOG?

12042087_910533299026109_1686551254_n.jpg?fit=768%2C576

Blogovanie je fenoménom dnešnej doby. Je to spôsob ako sa podeliť s celým svetom o svoje myšlienky.

Prečo ľudia začínajú blogovať? Tisíc bloggerov, tisíc dôvodov. Každý má iný, ten svoj. Prečo som začala ja? Narazila som na blog mladej baby, ktorá písala o móde a mne sa to tak páčilo, že som zatúžila založiť si vlastný. Od nápadu ku skutku je však ďaleko. Neskôr sa v mojom živote udiali tragické veci a moja matka mi raz povedala: „Vypíš sa z toho.“ A vtedy som si spomenula na blog. Založený, zabudnutý, neaktívny. Ale vedela som, že ten môj nebude len o móde.

 IMG_4266 (2)

Začala som písať o tom čo ma bolí. O svojich pocitoch, ktoré som zadržiavala v sebe. O mojom smútku a hneve na celý svet. Za obdobie jedného roka som stratila dvoch najbližších ľudí, ktorých som milovala. Moju starú mamu a predovšetkým otca. Koniec vás zastihne nepripravených a vo vašej hlave sa rozpúta peklo.

Môj prvý príspevok vznikol behom jednej noci. Posadila som sa za notebook a do rána bol na svete. Písanie sa pre mňa stalo formou vyjadrenia pocitov. Písala som o tom, o čom som nechcela hovoriť.

Nikdy by som však nezačala písať, keby môj otec nezomrel. Písať blog nejde na rozkaz. Napísať sloh v škole pre mňa nie je také ťažké, ako napísať nový príspevok. Musím mať na to náladu. Za každým jedným článkom (aspoň v mojom prípade) je zopár prepísaných nocí a veľká námaha.
A ani potom ho nevypustím do sveta hneď. Trvá mi aj týždeň kým nájdem ideálne preštylizovanie viet, kým nafotím k blogu fotografie a dizajnovo ho upravím. Keď sa mi zdá okey, zverejním ho. Avšak, po pár týždňoch sa mi už nepáči. Čím dlhšie píšem, tým viacej sa v tom zdokonaľujem a tým nespokojnejšia som s predchádzajúcimi príspevkami.

Akú mám odozvu?

Prichádzajú mi milé správy od ľudí, ktorých osobne nepoznám, ale oni ma spoznávajú vďaka mojim článkom.
Mnohí sa v mojich príspevkoch nájdu. Niektorí ľudia mi ďakujú, pretože moje písanie im pomáha. Ich komentáre zase naopak pomáhajú mne. Veta, ktorá ma  od nich najviac podporila je: „Dokážeš všetky pocity posunúť k čitateľom cez slová.“Tí, ktorí sledujú môj blog od začiatku vidia progres a to je úžasné. Ako to vníma moja rodina? Mama je aktívny čitateľ a zároveň jeden z tých najväčších fanúšikov. Ale napríklad môj dedo vôbec nevie, čo blogovanieje. On je z inej doby.
Založenie blogu neľutujem. Pomohol mi prejsť tým najťažším obdobím. Samozrejme, ani teraz nie sú veci celkom ružové. Ale môj blog sú moje pocity, postoje a situácie, ktoré prežívam.
 
Mám len 17 a kto vie, ako ďaleko sa v blogovaní dostanem a ako dlho budem ešte písať. Zatiaľ je to však činnosť, ktorá ma napĺňa a neskutočne baví. Stále som však iba na začiatku. Aby bol môj blog tak úspešný akoby som chcela, musím ešte tvrdo pracovať. Mám silu posunúť sa dopredu, aj keď s úspechom prichádza kritika. Určite píšte, ak máte na to talent a baví vás to. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí mi hovoria: „ Ja by som nenapísal ani dve vety. Nevedel by som sa vyjadriť.“


Lifestyle

Mainstreamová snaha o podrobenie ľudského rozumu

Flickr-Television-ACorralejoPhotoHeatedGround.jpg?fit=640%2C427

Prečo je cenzúra, propaganda, skresľovanie a zamlčanie faktov štandardnou praxou? Prečo sú mainstreamové médiá často náustkom chamtivej moci? Prečo exponovaná tlač vodí čitateľov za nos? Prečo nás rádiá zahlcujú bezvýznamnými škandálmi takzvaných osobností? Prečo sa mladí novinári neučia chápať mediálnu agendu a prinášajú pod váhou autority svojich bossov falošnú neutralitu? Učia ich univerzity, že podstatou mainstreamového média nie je informácia, ale moc?

PKA48bea9_profimedia_0070030150

Pýtajme sa tieto naliehavé otázky aj dnes, keď médiá bubnujú spolu s politikmi a vojnovými štváčmi do konfliktov. Pravdu obracajú naruby novinári vrátane tých, ktorí podporovali lži o nukleárnych zbraniach v Iraku 2003, kde sa následne prelievala krv nevinných, čo nebol ojedinelý prípad. Éra, ktorú žijeme, je tak nebezpečná a vnímanie verejnosti natoľko skreslené, že propaganda už nie je „neviditeľná vláda“ ako ju nazval Edward Bernays. Je to vláda. Vládne nám priamo, bez strachu a útočí na naše vnímanie sveta, na schopnosť oddeliť pravdu od lží. Máme mediálne boje, cenzorov, tvorbu nepriateľov – gigantickú montážnu linku z poslušných klišé, prekrúcania pojmov a falošných predpokladov.

mm

Uplynulo storočie od prvej veľkej vojny. Reportéri boli odmeňovaní a dekorovaní šľachtickým titulom za svoje mlčanie a tajné dohody. Britský premiér sa vtedy zveril C. P. Scottovi z Manchesterských novín: „Keby ľudia vedeli pravdu, vojna zajtra skončí. Ale samozrejme ju nevedia a vedieť nemôžu.“

Carl Bernstein v roku 1977 odhalil, že viac ako 400 novinárov a spravodajských manažérov pracovalo pre tajné služby. Nemec Udo Ulfkotte šokoval priznaním, že od agentov CIA prijímal novinové články, ktoré publikoval pod svojim menom. Šokujúce? Tajné služby si celé dekády zaisťujú poslušnosť tradičnej tlače a televíznych staníc, čo odhalil aj Richard Norton-Taylor vo Veľkej Británii.

„Ďakujeme Washington Post, NY Times, magazínu Time a ďalším veľkým publikáciám, ktorých riaditelia navštevovali naše stretnutia a rešpektovali svoje sľuby mlčanlivosti 40 rokov. Bolo by nemožné rozvinúť náš plán pre svet, keby sme boli vystavení svetlám publicity počas týchto rokov.“ To sú slová Davida Rockefellera z mítingu klubu Bilderberg v nemeckom Baden-Baden, v júni 1991. Mainstreamové médiá a ich dobre platené pelotóny sa skláňajú pred cieľmi inzerentov a stále užšieho kruhu vlastníkov či konglomerátov. Nie je teda pre nich vhodné prijímať postoj alebo poskytnúť príbeh, ktorý by poškodil širšie záujmy vyvolených. Ako povedal John Swinton na večierku New York Press Club: „Neexistuje nič také ako nezávislá tlač. Kto z vás by bol tak pochabý a napíše svoj názor, čoskoro je na ulici a hľadá nové zamestnanie. Prácou žurnalistov je zabíjať pravdu, nehanebne klamať, prekrúcať, hanobiť, plaziť sa pri nohách kapitálu a predávať svoju vlasť za denný chlieb. Sme nástrojmi a vazalmi bohatých mužov za scénou. Sme intelektuálni prostitúti.“

media-manipulation1

Spravodajstvo sa premieňa na kampaň s rétorikou studenej vojny. Cieľom je pomenovať „démona“ a trhať na kusy. Máme prechovávať povinnú nenávisť k agentovi „Osman“ Bin Ládinovi, neskôr k Hussajnovi, Kaddáfímu, dnes k Assadovi, Číne, Rusku a mnohým ďalším, ktorých nám určia. Máme veriť, že 11. 9. 2001 fyzikálne zákony neplatili a NATO nás chráni pred terorizmom, ktorý v žiadnom prípade nepodporuje. Občas zmizne aj celý štát. Saudská Arábia, zdroj extrémizmu a Západom podporovaného teroru, nie je témou okrem prípadov, keď ide o zmenu cien ropy. Jemen znáša 12 rokov útokov amerických dronov. Kto o tom vie? Koho to zaujíma?

Dôležité otázky bežného človeka, ktorý si za koncesionárske poplatky kupuje ilúzie, sú eliminované. Kritik s logickými otázkami je okamžite označený za hlúpy a nevzdelaný plebs. Skepticizmus a fakty spochybňujúce oficiálne príbehy už takmer zaváňajú trestným činom. Politická korektnosť nám prináša jediné a nespochybniteľné pravdy, ktoré sa očiam a ušiam verejnosti zopakujú tisíckrát. A tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.

snowden

Všetci sa máme povinne tešiť z najväčšieho blahobytu, nekonečnej slobody a demokracie. Potravinová sebestačnosť a vlastný priemysel síce skolaboval, ale netreba sa obávať. Bohatstvo, ktoré je presúvané zdola nahor akumuláciou majetku je oslavované úslužnými médiami ako rast, prosperita a slobodná voľba. A na našej „spáse“ predsa dlhodobo pracujú transatlantickí spojenci, ktorým sme ponížene odovzdali suverenitu a ktorých na obrazovkách vidíme cez ódy hollywoodských projekcií.

Mainstreamová fatamorgána útočí na svoje obete nepretržite. Oddelenia psychologických operácií a vlád majú pripravené scenáre na každý deň. Zabezpečujú kontrolu vašich myšlienok útokom na emócie a pudy, šíria strach, prenikavo osočujú a viac sa zaoberajú malichernými aférami než vykazovaniu faktov vyváženým spôsobom. Dezinformácia, masová propaganda a kognitívna infiltrácia je prácou na plný úväzok a hlavný prúd stráca dôveryhodnosť inteligentného občana, ktorý sa dnes musí namáhať čítaním medzi riadkami.

zdroj – unknown