main

Na Zemi to žije

Keď si dáš v živote, len tie najvyššie ciele. Výstup na Mont Blanc.

pexels-photo-416779-1.jpeg?fit=768%2C512

Stojím na ľadovci vo výške niekde okolo 4000m.n.m. Mačky zaseknuté špicami do ľadu, cepín zvieram v ruke zarazený na tretíkrát do ľadu, lano visí, vietor mi do tváre fúka rozsekaný ľad z vrchu, v podstate celé je to o ľade a mne ide hlavou len jedno „k**va, kedy ma napadlo sa sem j**at !“ Nohy sa mi trasú, pozerám na Michalovu tvár, no nevyzerá nadšene zo severnej steny Mont Blancu, vravím si „nedaj na sebe badať strach, nedaj ! Udrž si morálku !“ lezieme ďalej ....

IMG-20190208-WA0002

Ale poďme na samotný začiatok, je cca február zvoní telefón, kuriér doniesol balík, teším sa ako malý chlapec, v balíku lano a mačky ! Mega veci ! Už len vymyslieť, kedy, kde, čo a ako … chodíme na zimné túry do Tatier a po večeroch na chatách sme sa v debatách dopracovali k Mont Blancu. Vravíme si, zvládli druhí, nebudeme prví, dáme to aj my ! Alebo ?
Rok letel a termín so zvyškom „tímu“ nikde. Našli sme napokon ďalšieho do partie, Mateja, mladý scestovaný chalan, vravíme si fajn, traja akurát, ideme !


… cesta
9.septembra vyrážame smer Chamonix, Francúzsko. Zvolili sme cestu cez Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a cieľ Francúzsko. V Rakúsku sme kúpili diaľničnú známku na 10 dní za 9€, cez Nemecko to je po diaľnici zadara a Švajčiarsko je špecifikum krajina sama o sebe. Diaľničnú známku majú len ročnú za 38€, takže skúste si toho roku naplánovať aj Švajčiarsko 🙂
Cesta nám ubehla na diaľnici v pohode ( ehm 11 hodín ), až na malé obmedzenia, určite si dávajte pozor na rýchlosť, stacionárne radary vám radi pošlú pohľadnicu, vždy ! ( máme odskúšané  🙂 )

IMG-20190208-WA0000

Najkrajšie scenérie z cesty boli tesne pred horským prechodom do Chamonix, vínne svahy nad mestom Martigny, kde sme sa pokochali krásnym výhľadom na údolie.
Príchodom do údolia Chamonix vám padne sánka, všade samé kopce, skaly so snehom i bez, lesy, lúky, svahy no proste horský raj.

IMG-20190208-WA0006

… ubytovanie a možnosti trasy
Budovy a chaty v alpskom štýle sú ako z rozprávky, no my hľadáme kemp. Na nete sme našli Camping les Marmottes, kde noc v stane pre osobu stojí okolo 7€. Po rozložení stanu sme za krásneho počasia uvideli vrchol a vtedy začal ten pocit, „uff sme tu a nie je to zrovna kopček“ . Večne biely kopec bol ozaj vysoký, ale vďaka krásnemu počasiu sme si zhruba vytýčili výstupovú trasu. Zasa preskakujem, prečo sme vlastne zvolili stranu, kde sme tri dni nikoho nestretli ísť hore ? ( išli sme hore tzv. historickou trasou, je to trasa, ktorou bol vrchol prvýkrát zdolaný )


Takto to je zhruba mojím pohľadom, klasická trasa má „vďaka“ vysokému záujmu zberačov vrcholov ( ľudia, ktorí chodia na hory len na tie najvyššie a najznámejšie kopce z instagramu pomocou vodcov ( bože vďaka aspoň za to ) len aby postli foto z vrchu bez nejakého citu či vzťahu k horám ) no proste je tam veľa ľudí a z toho sú vyvodené nasledovné pravidlá.

IMG-20190128-WA0001

Stanovať sa smie len pri chaty Tete Rouse vo výške okolo 3100 m.n.m. A to je kameň úrazu. Pokiaľ zvolíte túto výstupovú trasu musíte rátať s tým, že na výstup touto cestou na vrchol dorazíte s aklimatizáciou, aby ste výškový rozdiel prekonali bez problémov z vášho stanu na Tete Rouse až na vrchol Mont Blancu.
Druhá možnosť je si rezervovať vo výške okolo 4000 m.n.m na chate Refuge de Gouter ubytovanie, ale je to trošku zložitejšie na komunikáciu a chata je pravidelne preplnená na dlho, dlhoo dopredu (alebo ísť na risk a skúsiť sa spýtať na mieste – a keď nie je voľné, ostáva vám ísť zasa dolu alebo na vrchol ).

IMG-20190128-WA0000

IMG-20190128-WA0004

Treťou možnosťou je prespať na chate Valot ( cca 4300 m.n.m ), ktorá slúži ako záchranná chata. Je to už dosť vysoko a ak nie ste adaptovaný pocítite výškovú chorobu. Okrem iného miestni vodcovia z toho nie sú príliš nadšení, ale zvyčajne pomlčia .

A v neposlednom rade Grand Culoar ( veľký kuloár ), miesto niečo ako žľab, cez ktorý sa prechádza tesne nad chatou Tete Rouse, lenže padajú v ňom kamene a tak sem-tam sa stane, že niekoho zabije buď kameň alebo pád spôsobený po trafení kameňom ( fakt nepreháňam – doletí helikoptéra všetci oči von, heli naloží a si aj dole, hm lenže vo vreci ).
Skrz všetko toto je trasa tzv. „normálkou“ stále najpopulárnejšia pre výstup.

IMG-20190208-WA0009

… výstup ( historickou trasou )
 1.deň.  My sme si preto zvolili výstup „historickou trasou“ ,ktorá je síce časovo a fyzicky náročnejšia, ale po jej zdolaní sme usúdili, že je aj krajšia, čo do výhľadov, tak do zážitkov.
Po zobudení sa v kempe sme vyrazili autom na okraj mesta/lesa, kde začínal chodník smerom na La Jonction ( 2589 m.n.m ). Auto sme síce nechali na parkovisku pri ceste, popravde s malou dušičkou. Napokon sme ho tam aj našli 🙂

IMG-20190208-WA0018 IMG-20190208-WA0015

Cestou na La Jonction sme prechádzali okolo chatky Chalet du Glacier des Bossons, kde sme sa zvítali s majiteľkou a posilnili rannou kávičkou. Chata, ktorá je tesne pod ľadovcom Bossons je ozaj v lete nádherná, plná kvetov a pani milá, pohostinná. Ozaj nádhera stáť pod takým masívom ľadu, ale zároveň si oko pozorovateľa všimne v ráze krajiny, ako rýchlo ľad ubúda vplyvom klimatických zmien.
Šliapeme ďalej z chaty smer La Jonction, najprv lesom, potom sa les pomaly mení na menšie a menšie stromy, až sa predierame chodníkom vedeným cez trávu, skaly a kosodrevinu… napokon skaly a sme na mieste, tu dnes prespíme prvú noc v „divočine“.


Máme pár hodín čas a tak si na ľadovci trénujeme „ľadovcovú záchranu“ pre prípad pádu do trhliny pri výstupe je život zachraňujúce ovládať metodiku. Tréning máme za sebou a rozkladáme stan, kde tu zrazu vybehne ( nie nepomýlil som sa ozaj vybehol hore za nami ) dáky pán so širokým úsmevom rovno k nám.

Zdravíme sa a zisťujeme že je to manžel majiteľky chaty z rannej kávičky.  Z ruksaku vyťahuje pre nás pivo, („oooo, fantastické !“ pomyslel si každý z nás ) spoločná foto ako dôkaz pre ženu, že to nevypil sám, musí byť 🙂 Turisti prichádzajú – odchádzajú a my zaliehame do našich spacákov.

IMG-20190208-WA0017

… strava
Zasa som zabudol ! Večera ! ( a strava celkovo )
Zobrali sme si so sebou na jedlo plno všakovakých tyčiniek, ale základom boli dehydrované jedlá v sáčku. Super vec pre cestovanie od púšte po prales. Na internete a v out-door predajniach zoženiete veľa značiek, treba len vyskúšať a ochutnať. Stavili sme na klasické jedlá ako ryža a kura, hovädzie a zemiaky, atď.

Dajú sa zohnať aj rôzne dezerty a kaše. ( na rovinu všetko sú to kaše a po troch dňoch chcete zabíjať pre kúsok suchého chleba ) Kaloricky jeden sáčok vykryje jedno bežné hlavné jedlo. Príprava je jednoduchá, zalejete horúcou vodou a počkáte pár minút, potom už len zjete zo sáčika a ten si prinesiete zodpovedne domov do koša ako všetky smeti !

Stravu si rozplánujte, aby vám nič hore nechýbalo alebo ste neniesli polovicu dolu.
O vodu sa nemusíte obávať, keďže aj cez leto je ľadu a snehu navôkol habadej, len treba vodu vždy prevariť alebo použivať filtračnú fľašu.

IMG-20190208-WA0014

2.deň. Prvú noc v stane máme za sebou, vďaka zimným spacákom v teple. Noc bola fajn až na pár lavín, ktoré vám svojím hukotom z tmavej noci na odvahe nepridajú. Ale to ráno všetko vynahradilo. Pod nohami údolie Chamonix, nad hlavou tyrkysové nebo okolo vás samé hory, východ slnka cez hrebeň a v pozadí Mont Blanc. Pomaly sa do tej krásy prebúdzame, balíme veci, chystáme vodu ( ako zisťujeme prevariť vodu zaberá dosť času ) a vyrážame na ľadovec Bossons.
Cez zimu je prechod touto časťou vďaka hrubej vrstve snehu relatívne bezpečnejší. Lenže my sme tu na konci leta v septembri, čo znamená asi toľko, že sme sa zrazu ocitli na inej planéte.

IMG-20190208-WA0013

Sme na seba naviazaní lanom na cca 15m, na nohách mačky a v ruke cepín. Postupujeme pomaly k chate Refuge des Grands Mulets ( 3051 m.n.m ), čo sa napokon nezdá také jednoduché, ako pri pohľade zospodu vyzeralo. Snažíme si nájsť prechod medzi trhlinou v ľadovci spôsobenou rozdelením o kamenné bralo, na ktorom stojí chata.

Napokon nachádzame jednu z možností, cesta vedie zmesou kameňa, ľadu a piesku. Silno popraskaný a rozlámany ľad sťažuje postup, ktorý je už aj tak vďaka širokým a hlbokým trhlinám pomalý a nebezpečný.

Sme na druhej strane a mierime rovno k chate, keď zrazu okolo mňa preletí po ľade mobil !
Kričím na posledného na lane ( Miša ) ale rýchlosť padajúceho mobilu po lade je neskutočná, v momente bol pod nami o 70 m a letel ďalej. Je jasné že sa preň nemôžme otočiť, zletel tak hlboko po svahu že za päť sekúnd zmizol skákajúc dolu. Čo už, za chyby sa na horách platí.

Prichádzame pod chatu Grands Mulets, po ferate sa dostávame k nej, kde si na chvíľku odpočinieme a užívame nádherné výhľady na okolie. Chata bola opustená, avšak otvorená. Využíva sa prevažne cez zimu pre skialpinizmus. Na chate sme na stole našli veľmi veľa vecí čo ľudia stratili na ľadovci ( alebo po sebe zanechali ) od pasov cez peniaze, nože, knihy a iné osobné veci.

Hádam tu raz niekto položí náš mobil. Na chate boli ubytovaní hostia, ale našli sme po nich len veci a ako sa neskôr ukázalo ani sme ich nestretli. Počasie je skutočne ako v rozprávke, slnko nám dodáva silu a my vyrážame opäť na ľadovec k hore Dôme du Gouter (4304 m.n.m). Táto hora nás delila od záchrannej chatky Valo, kde sme mali v pláne stráviť noc, avšak…

IMG-20190208-WA0010

… postupujeme ďalej a sily ubúdajú, hodiny pribúdajú, pomaly sa stmieva. Už by som mal písať domov sms, že sme okej, ale nie je čas, musíme nájsť miesto pre stan. Ehm, už ste hľadali niekedy miesto na stan na ľadovo-snehovej stene hory ? No na výber príliš nie je a malých rovných terás tiež nie. Musíme zostúpiť nižšie späť ku kamennému výbežku, na ktorom za tmy budujeme z kameňov asi hodinu rovinu. Staviame stan za úplnej tmy, konečne posielam domov smsku a my sa chystáme do spacákov.

IMG-20190208-WA0011

3.deň. Vstávame ! Nie ! Ešte je len noc a tak strašne fúka, že keby nemal stan zospodu laná,na ktorých ležíme, odfúkne nás asi až domov ! Nárazy vetra sú tak silné, že expedičný stan si svoje meno „expedičný“ ozaj zaslúži. Neviem,koľko je hodín snažím sa zaspať. V podstate sa celú noc snažíte zaspať, cítiť výšku aj únavu, telo má dosť, celú noc ho prosíte o odpočinok a trochu spánku.
Ráno je tu a ja som sa ho popravde nevedel dočkať, v noci vietor a opäť zopár lavín, pre zlepšenie morálky ich medzi sebou nespomíname. Výhľad a situácia rovnaká ako minulé ráno len sme o niečo vyššie. Užívame si výhľady a začíname variť vodu, pomaly sa zahrievať a baliť.

IMG-20190208-WA0004

Kým navaríte vodu pre troch chlapov, tak vám ten proces pripadá nekonečný. Dve hodiny v čudu (minimálne) a my konečne lezieme opäť hore. Cestu sa snažíme zdolávať traverzami, ale Maťo má evidentne dostatok energie a tak postupujeme vcelku rýchlo. Hľadáme cestu, čo nie je ľahké pre neprechodný terén, v určitých pasážach sa istíme pomocou ľadovcovej skrutky.
Určité úseky stoja za zváženie nášho zdravého rozumu a skúseností.
…. takže – stojím na ľadovci, respektíve mám zaseknuté mačky v ľade, nohy sa mi trasú, je mi teplo, ale zároveň cítim ten chlad z ľadovej steny. Čakám na zaistenie hore, uviazaný na lane, vietor fučí, ľad padá do tváre, Mišo vedľa mňa klasicky nadáva. Matej mi má spustiť späť dolu cepín, keď zrazu cepín preletí okolo ….… a sme v pi…esku ! ….. zázrak ! Cepín sa zasekol sám asi 15m pod nami. Bez neho by bolo po výstupe, v podstate si neviem predstaviť, ako by som bez neho pokračoval po ľade.

Spustil som sa opatrne pre cepín a my sme liezli ďalej. Po prekonaní sme sa dostali „na rovinu“ , kde sme si mysleli, že si odpočinieme, avšak nadmorská výška bez ako takej aklimatizácie sa na nás už značne začala podpisovať krok za krokom.
Nohy sú už nesmierne ťažké, každých 50 krokov niekto zareve „pauza !“.



Konečne poobede obchádzame vrchol hory Dome du Gouter a vidíme chatu Valot. Na chatu sa však dostávame asi po hodine chôdze. Každých 100 m padáme na zem a odpočívame minimálne minútu.
Prichádzame na chatu, dnes to isto vrchol nebude, skladáme sa. V chate sa balíme do odložených zimných dek.
Teplo prichádza pomaly, ale predsa, únava je neskutočná, skúšame dačo zjesť. Všetko trvá večnosť, od vašich pohybov cez jednoduché úkony až po varenie vody. Konečne zaspávame.

IMG-20190208-WA0019

4.deň. V noci prišli na chatu dvaja taliani z talianskej strany, (rukami nohami sme pochopili). Ich príchod v mačkách do plechovej chaty počuli asi aj dole v údolí.

Spánok asi ani nebudem rozoberať, boli by to samé vulgarizmy. Ráno vstávame, klasika, varíme vodu, ale niečo nové pribudlo…. sme tak strašne unavení, že odkedy som sa vrátil domov smejem sa z bežnej únavy.

Bol to taký pocit, ktorý asi málokto zažije a nedá sa to prirovnať ani k niekoľkým prehýreným nociam za sebou. V skratke – bolí vás hlava, smäd, hlad, ale totálne vám nechutí, žiadna energia, mozog netuší, čo po ňom pokynom „zdvihni sa“ chcete ( v podstate ste úplný blbec ), nohy sa len nad tým pousmejú, „ chlapče a ty čo by si rád, zdvihol sa ?! Neblázni !

 

Snažíme si zdvihnúť morálku informáciou, že nám k vrcholu ostáva už len cca 500 výškových metrov. Konečne sme sa pozbierali, medzitým prišlo na chatu zopár skupiniek mieriacich na vrchol. Niektoré nepotrebné vecí ( zbytočná záťaž ), ktoré nám netreba, sme nechali v dobrom domnení na chate a vyrazili na vrchol.
Po pár krokoch nás entuziazmus opustil a mihom oka sme boli tam kde včera – čo krok, to premáhanie sa. Každých 50-70 krokov niekto zreval „pauza …. píp“.

Počasie však bolo krásne a my sme vedeli že hore to stíhame len tak tak. Po ceste nahor sme sa míňali s rôznymi skupinkami smerujúc dolu a ja som len rozmýšľal, čo sa im asi teraz honí hlavou, keď už to dokázali, aké majú asi pocity. Musel som neustále zamestnávať myseľ, aby som ignoroval únavu.

Trasa smerom hore ide v podstate po hrebeni hore, čiže pri vyhýbaní si s protiidúcimi skupinkami to bolo trochu riskantné, ale pri obozretnosti sa to dá zvládnuť. Už vidíme vrchol radosť v nás graduje, posledných pár krokov a sme tu ! Radujeme sa, tlapkáme po pleci, fotíme, točíme…. klasika z vrcholu 🙂

IMG-20190208-WA0016

Užívame si vrchol a ja si sadám k Maťovi po trochu čaju. Pýtam si termosku, ale on len usmejúc sa ukazuje smerom dolu z kopca „ nemám, šmykla sa mi, už je fuč“.
Zakrátko vidíme k nám prichádzať veľkú oblačnosť, tak sa rozhodujeme vrátiť sa dolu na chatku Valot. Na chatke sme sa pobalili, nachystali trošku vody, niečo zjedli a vydali sa dolu.
Počasie sa rapídne zmenilo a my kráčame dolu za hustej hmly a sneženia. Cesta dolu klasickou „normálkou“ je vychodená až až, takže hádam sa nestratíme. O hodinu a pol stojíme pri chate Refuge du Gouter 3835m.n.m. Je to moderná chata za 6,5 mil €, ktorá stojí na okraji horského masívu.
Na chatu sme prišli okolo 17. hod. zložili sa a pri čaji, ktorý sa tu podáva vo väčších miskách, sme sa rozhodovali čo ďalej. Jedlo sa už nedalo objednať, nakoľko kuchyňa sa chystala na večeru o pol siedmej. To bolo ešte veľa času tak po nejakých maškrtách sme sa napokon rozhodli vydať smerom dolu k chate Tete Rousse 3167 m.n.m.

MONT BLANC

Cesta dolu ide strmšie po zaistenej ceste feratou, avšak pri snežení, daždi a teplote okolo nuly sa šmýka všetko. Tu Vám určite odporúčam sa pomocou sedáku pripnúť k oceľovým lanám. Po zostupe feratou pred nami kúsok od chaty ostal už len obávaný Grand Couloir – veľký kuloár. Chvíľku sme počúvali či nie je hore nad nami pohyb kameňou a napokon po jednom prebehli na druhú stranu.
Po príchode dúfajúc, že bude na chate zopár voľných postelí zisťujeme opak. Chata je úplne vypredaná a tak si objednávame aspoň večeru. Nevedeli sme síce, čo to je to „tradičné francúzske“ ako nám čašník prezentoval, ale vzhľadom k obrovskému hladu a žiadnym zásobám sme šli do toho. Usadili sme sa a čakali. Tamtadadá – zemiaky so šľahačkou, šunkou, hríbmi vo veľmi veľkej mise, k tomu francúzska horčica a pivo. Prvý tanier každému len tak zmizol, druhy už pomalšie a tretí sme len pojedali.

IMG-20190208-WA0001

Tak plné brucho som nemal asi ešte nikdy, vychádzame von hľadať miesto na stan. Pri tejto jedinej chate,ako som už hore spomínal je dovolené stanovať ( na klasickej ceste hore ). Stanov tu je neúrekom, a tak nachádzame len tak tak voľné miesto. Rozloženie za tmy je už štandard a konečne zaliezame do spacákov. Noc vyzerá,že bude kľudná.


5.deň. Ráno vstávame do tmy, ale nič nie je ako to spočiatku vyzerá, Maťo pobúchal po stene stanu a zrazu svetlo. Vyjdeme von a okolo nás biela krajina. V noci napadlo vyše 10cm snehu, krajina sa pred nami z noci do rána zmenila z jesene na zimu.
Balíme veci a ponáhľame sa dolu k zastávke vlaku 2327mnm. Vláčik Tramway du Mont Blanc je v Chamonix pomaly národnou pamiatkou a je vyobrazený od magnetiek cez hrnčeky až po tričká.
Síce sa rýchlosťou nemôže rovnať japonským vlakom, ide takmer krokom ( najmä cestou hore ) ale výhľad je úžasný, okolo lúky, údolia a vysoké štíty.

IMG-20190208-WA0005

Na druhej zastávke smerom dolu presadáme do lanovky a mierime dolu do Chamonix.
Tam pomocou googlemaps nachádzame miestne potraviny, kde sa z nás stávajú nákupné maniačky, oči by jedli všetko, ale treba zvážiť veľkosť žalúdka. Bagety, syr, miestna šunka, limča, ovocie, to bola naša voľba. Sedíme za kostolom v parku, kde sme si spravili piknik, užívame si ten pocit PO, spomíname na zážitky a smejeme sa nad situáciami z pomotanej hlavy.

IMG-20190208-WA0003

Vraciame sa do kempu, kde po najlepšej sprche života si ideme obzrieť mesto a nakúpiť suveníry. Mesto Chamonix je svojou alpskou architektúrou úžasné, reštaurácie ponúkajú rôzne špeciality, a my sme sa rozhodli pre „fondue“, chlebová bageta namáčaná do horúceho syra pred vami s varenými zemiakmi, zeleninou a šunkou.

IMG-20190208-WA0007

Suveníry sú na každom kroku, od tradičnej kuchyne cez magnetky, po čokoládu vyrobenú priamo v údolí. Po nákupoch vyrážame spať domov a v spätnom zrkadle zanechávame odraz hory, ktorá nám vzala nielen dych ale aj srdce, pretože sme si to tu zamilovali.

Autor článku: Lukáš Kujan, Foto (mobil)

 

Art

Toto sú najlepšie fotografie z Sony World Photography Awards 2018

sony-world-photography-awards-winners-2018-64-5ab222347fbad__880.jpg?fit=768%2C1152

Tento rok fotografická súťaž Sony World Photography Awards oslávila už svoje 11. výročie. Za tie roky nám predstavila množstvo úchvatných fotografií, ktoré si zaslúžia pozornosť a ani tento ročník nie je žiadnou výnimkou. Nasledujúce zábery boli vyberané spomedzi 319 561 príspevkov od profesionálov aj amatérov z celého sveta. Je to jedna z najrešpektovanejších, najprestížnejších a najvplyvnejších fotografických súťaží. Hneď uvidíte prečo.

Martin Stranka
Česko

sony-world-photography-awards-winners-2018-71-5ab2223fa9ba6__880

Brendon Cremer
Južná Afrika

sony-world-photography-awards-winners-2018-91-5ab2226a57547__880

Paranyu Pithayarungsarit
Thajsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-36-5ab221fd9d632__880

Erika Valkovicova
Slovensko

sony-world-photography-awards-winners-2018-55-5ab22224900f2__880

Suphakaln Wongcompune
Thajsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-26-5ab221e79ca4d__880

Isabelle Bacher
Rakúsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-73-5ab222434b49e__880

Kyaw Win Hlaing
Mjanmarsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-12-5ab221cd802b7__880

Chin Boon Leng
Singapur

sony-world-photography-awards-winners-2018-29-5ab221ee6dc57__880

Wenjie Qiao
USA

sony-world-photography-awards-winners-2018-39-5ab2220289cd3__880

Lynn Wu
Taiwan

sony-world-photography-awards-winners-2018-90-5ab2226893559__880

Santiago Borja
Ekvádor

sony-world-photography-awards-winners-2018-61-5ab2222f70b85__880

Pedro Jarque
Peru

sony-world-photography-awards-winners-2018-70-5ab2223e4bcd4__880

Junghye Lee
Južná Kórea

sony-world-photography-awards-winners-2018-10-5ab221c8af054__880

Min Ly
Kambodža

sony-world-photography-awards-winners-2018-8-5ab221c55deb6__880

Ingrid Vekemans
Belgicko

sony-world-photography-awards-winners-2018-2-5ab221ba51644__880

Yen Sin Wong
Malajzia

sony-world-photography-awards-winners-2018-58-5ab2222975130__880

Veselin Atanasov
Bulharsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-47-5ab222143544b__880

Sylvia Michel
Švajčiarsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-53-5ab2222002166__880

Bassam Allam
Egypt

sony-world-photography-awards-winners-2018-64-5ab222347fbad__880

Ales Krivec
Slovinsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-93-5ab2226d8d136__880

Takashi Nakazawa
Japonsko

sony-world-photography-awards-winners-2018-66-5ab222386f5c4__880

zdroj: www.worldphoto.org

Na Zemi to žije

Svet pod hladinou je aj o rešpekte k okoliu

IMG_6339-–-kópia.jpg?fit=768%2C576

IMG_8742

Potápam sa od svojho útleho  detstva. Prvé spomienky na potápanie mám sprostredkovane od mamy, s ktorou sme sa chodili v letných horúčavách schladiť na miestne štrkoviská.  Ako blázon som sa rozbehol ku vode a hladina sa za mnou zavrela, keď ma mama vytiahla spod vody, tak som sa rehotal. To muselo byť vo veľkom kontraste s jej zdesením, keďže som mal štyri roky a nevedel plávať. 🙂

Odvtedy boli potapače, ako som volal masku na potápanie môj najlepší kamoš. Hoci som v kalnej vode skoro nič nevidel, fantázia pracovala na plné obrátky, podporená krásnym podmorským svetom sprostredkovaným cez  dokumenty od Jacquesa Cousteau.

IMG_6328

Veľkou zmenou boli dovolenky v Chorvátsku, tam som začal vidieť. Jediné, čo sa však dalo robiť pod vodou v Chorvátsku, bolo zbieranie mušlí. Ďalší zlom prišiel až s dovolenkami na plachetnici, keď sme kotvili v opustených zátokách na chorvátske pomery plných rýb podmorského života. Tak som znovu prepadol nádychovému potápaniu, šiel som hlbšie a vydržal dlhšie.


IMG_8755

SCUBA diving

Moja cesta k prístrojovému potápaniu bola zhoda náhod. Pôvodne som si chcel spraviť kapitánsky kurz na plachetnicu, ale môj kamoš otehotnel a mal tým pádom iné starosti, ako so mnou naplánovať plavbu. Do toho mi prišla ponuka na dovolenku v Karibiku, kde boli jedny z najkrajších zážitkov práve spod hladiny.

Popýtal som sa kamarátov a nakoniec sa nás našlo päť, čo si na seneckej Guláške spravili základný potápačský kurz. Začiatky sú ťažké, obzvlášť v podmienkach našich jazier. V prípade dobrej viditeľnosti vidíte na 5 metrov, čo značne sťažuje vašu orientáciu v trojrozmernom priestore pod vodou. Avšak, o to je väčší váš úžas, keď sa potopíte do vody, ktorá má viditeľnosť na 20 metrov.

IMG_6365 – kópia IMG_6439 – kópia

Môj prvý morský ponor bol v Chorvátsku na útese vedľa ostrova Kaprije. Potápali sme sa u miestneho Čecha, ktorý “všude byl a vše zná”. Prvýkrát sme šli len sami dvaja, plní vzrušenia a strachu. To sa však u mňa zmenilo na pokoj a úžas. Celé to dopadlo výborne až na to, že som sa omylom potopil do hĺbky 30 metrov a môj buddy sa na konci ponoru dogrcal. Zážitok perfektný, ale ťažko popísateľný slovami pre ten obrovský počet nových vnemov, čo svet pod hladinou ponúka.

Egypt

Lacný, blízky a pod vodou nádherný. Jasná voľba, keď sa chcete ísť potápať do krásneho a teplého mora plného života. Ja som len kúpil letenky a bookol ubytovanie. O všetko ostatné sa mi postaral Ján Karpiš, Slovák dlhé roky žijúci a profesionálne sa potápajúci v Egypte. So svojím tlačidlovým mobilom, zmyslom pre humor a láskou k práci si získa každého.

S ním sme sa dvakrát denne vyberali na hodinové predstavenia do podmorského sveta. Janko sa staral a my sme si to mohli užívať. Zobral nás do krásnych koralových záhrad, na strmé koralové útesy. Pritom nás učil nielen potápať sa, ale aj rešpektovať prostredie, v ktorom sa nachádzame.

IMG_6451 IMG_6469 IMG_20181016_102657026_HDR IMG_6333 – kópia IMG_6341 – kópia

Potápanie nie je o hĺbke ani o čase strávenom pod vodou. V prvom rade to je o bezpečnosti, až potom o srande. Nakoniec po zvládnutí základnej techniky je to celé len o dýchaní.  Je to najkrajší druh meditácie, aký poznám. Jediné miesto, kde jedným hlbokým nádychom viem zrazu lietať a výdychom padať.

IMG_6382 IMG_6414 IMG_6368 – kópia IMG_6367IMG_6479 IMG_6446 – kópia

Z Egypta som odišiel oddýchnutý, lebo okrem potápania, spania a jedenia som nič iné nerobil. Tiež som odišiel  ako advance OWD. Moja cesta viedla smerom  do Jordánska. O čom vám porozprávam nabudúce.

Na konci každého ponoru je nutné vypustiť červený balónik, ako signál o vašej polohe pre lode na hladine.

Autor:  Martin Rusňák    Foto: Ján Karpiš

Na Zemi to žije

S Vix&Trips na ceste Kaukazom: Azerbajdžan

9a138fa5-de7a-5540-b581-1546c20b6565.jpeg?fit=768%2C384

Tentokrát som sa rozhodol vydať smer za Kaukaz (Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko) spoločne s kamarátom, kameramanom Matejom. Cestu, rovnako aj tento blog, začínam v Azerbajdžane, krajine večného ohňa.

11505e43-5b1e-50b3-a801-4548bc15e382
1. deň

Opustili sme letisko v Budapešti. Wizz Air štandardne meškal niečo cez hodinu. Po necelých 4 hodinách letu sme prišli na viac-menej prázdne letisko v Baku. Maťova batožina bez problémov vyšla na páse, no moja batožina – štandardne posledná ako vždy, sa musela zaseknúť, navyše bola označená neznámou červenou páskou. Spokojní, ignorujúc tento fakt, sme sa vydali smerom von z letiskovej haly. Mňa musela ale čakať kontrola cez skener… svojej povesti večne problémového typu som, ako inak, nezostal nič dlžný.


Kontrola samozrejme našla v batožine dron, ktorého som kvôli zákazu nosenia v príručnej batožine na letisku v Budapešti dal do veľkej… a hádajte, čo sa stalo! Dron zhabali a dali nám na výber 2 možnosti – buď ho necháme tam a už ho neuvidíme alebo (pre nás schodnejšia alternatíva) po návšteve krajiny budeme odlietať z toho istého letiska. Bohužial nám táto skutočnosť narušila náš plán cestovať z Baku do Tbilisi nočným vlakom, čo bolo s dronom nereálne.

Museli sme letieť, čo nám trochu predražilo náš trip. Vybavenie povolenia pre turistu je absolútne nereálne, je veľmi zložité aj pre domácich. Čo narobím, cestovanie prináša samé prekvapenia, občas aj menej príjemné, ale tak každopadne to bola zaujímavá skúsenosť. Takže moji milí čitatelia – dronisti, pri návšteve Azerbajdžanu sa s dronom radšej rozlúčte.

Ubytovali sme sa v príjemnom hostelíku za prijateľné peniažky, požičali si SUVčko a pobehali trošku mesto a jeho okolie. Ráno nás čaká približne 200 km presun do horskej dedinky Kinaliq.

baku veža

Baku je naozaj veľká metropola, ktorá sa stále ešte buduje. Vyznačuje sa nádhernou architektúrou, upravenými parkami, mrakodrapmi, kolabujúcou dopravou bez akýchkoľvek pravidiel, skvelými cenami potravín a prívetivými ľudmi.

64a8d596-6d98-5604-8710-5ab6ecb1cf4c

Na ohnivej hore Yanar Dag horí večný oheň, ktorý podľa legendy zapálil náhodný pastier a odvtedy oheň horí nepretržite už niekoľko desiatok rokov. Realita je však taká, že je len výsledkom plynov unikajúcich zo zeme.

9ed5d89c-4abe-5916-96ee-b45efcf660fe

2. deň

Opustili sme hlavné mesto Azerbajdžanu – Baku. Po ceste sme sa stavili na mieste s názvom Mud Volcano, no nestojí za zmienku. Naším cieľom bola od sveta odrezaná horská dedinka v kaukazských horách – Kineliq (cca 2300 m.n.m). Neopísateľná divočina na konci náročnej cesty – veď posúďte sami. Len málokto z nás si dokáže predstaviť ako títo ľudia žijú.

Po ceste „konečne“ prvá pokuta od policajtov, samozrejme do vrecka za tretinovú sumu. Úžasné panorámy a úzke cesty plné adrenalínu medzi mestom Quba a naším cieľom boli už len čerešnička na torte. Škoda toho drona, zábery by stáli za to…

Miestne deti.

f5e22a9c-19b0-543b-89c9-9b81d77b90fa8b9d48b3-3a4f-5742-a3c2-0ae76d6a413f

Chov oviec a poľnohosporárstvo je v dedine zdrojom obživy.

08e1ca7d-4e70-5ce8-83c6-b3f43a35e618

Zmes zo zvieracích exkrementov, ktorú používajú nielen ako palivo, ale aj ako stavebný materiál.

c63da030-8bb5-58dc-8694-32da20a9c171

3. deň

Čakalo nás slnkom zaliate ráno, raňajky od domácich a samozrejme nádherné výhľady na kaukazské kopce. Väčšinu dňa sme strávili v aute a presunuli sa do národného parku Zaqatala. Bolo to cca 500km takou ničím zvláštnou krajinou.


2640e10c-0978-5978-b0b9-c218828b04b6 3cc1d6fe-cf17-5662-8209-dff17df12f30a9975e50-8120-5305-a1a0-d8ef5cac262c39585144-6acb-514f-8c30-2c574b4d412b

4. deň

Navštívili sme mesto Qac, Zaqatala a dedinku Ilisu. V Ilisu sme našli v horách pekný, niekoľko desiatok metrov vysoký vodopád a starodávny most. Pôvodne bol v pláne aj trek do hôr, no únava a možno aj lenivosť nás nakoniec nikam nepustili. Pozreli sme si iba blízke okolie. Ráno sme sa aj chceli niekam vydať, no bohužial nám nemal kto poradiť, nakoľko dohovoriť sa po anglicky je úplne nereálne.

e334156b-ee5c-5d38-b166-1d7a337e2942 e54c6026-92a5-5b11-8955-957c1b153782 a5ea7111-741c-51e4-82e5-29b330d6eaaa

V poobedných hodinách sme opäť sadli do auta a vydali sa na ďalšiu viac ako 200km cestu k jazeru Goygol, ktoré sa nachádza kúsok od hraníc s Náhorným Karabachom. Po ceste sme náhodou natrafili na mesto Mingecevír, vedľa ktorého sa v kopcoch schovávala cca 80km dlhá vodná nádrž s rovnakým menom ako spomínané mesto. Spravili sme si krátku zastávku, boli sme pohostení pohárikom vodky od miestnych a tak.. 🙂

f32cb4ff-c79d-5ab3-b5cd-6fc57b098c29

Do nášho cieľa – jazero Goygol (jedného z najkrajších jazier v bývalom ZSSR, miestami hĺbka vody až do 100 metrov) sme prišli až podvečer. Zbalili sme si ruksaky a s úsmevom na tvári sa vydali stanovať do divočiny. Úsmev opadol už po pár metroch, keď nás strážnik parku otočil, že ruksaky si môžeme odložiť, ísť si pozrieť jazero a do cca hodinky a pol musíme vypadnúť, nakoľko park sa zatvára. Zatvára rozumej doslovne, nakoľko bol celý oplotený a ešte aj vo vojenskej oblasti.

Pri východe z parku nás ešte zastavili vojaci a pýtali si od nás kameru, keďže si ju všimli v okne auta. Samozrejme sme museli záznam z cesty v parku vymazať. Večer sme si našli miesto na stanovanie na neďalekých kopcoch – pastvinách, ktoré boli posiate kravskými kakancami, rozložili sme stan a prenocovali obkľúčení túlavými psami.


472fd200-f58f-5702-a39a-123e59e7e2e5 62451812-98fb-534b-a188-aea858a931ea e7f55221-7aea-5faf-ae35-121a9e219eff

5. deň

Po veternej noci sme naštartovali našu mašinu a do navigácie zadali smer späť – hlavné mesto Baku. Tu sme prenocovali v krásnom novom hoteli (cena 11 eur s raňajkami na osobu) a tešili sa na odlet do Gruzínska, ktoré nám hádam ponúkne viac zážitkov a menej obmedzení ako Azerbajdžan. Či sa podarilo, uvidíte v ďalšom blogu.

PS: Už sa neviem dočkať môjho drona, ako sa pomojkáme a začneme lietať. 🙂

9a138fa5-de7a-5540-b581-1546c20b6565

Prečítaj si Viktorove  JAZDENIE NA SOPEČNOM PRACHU – NIKARAGUA

Vix trips

Autor  – Viktor Baláž (Vix&Trips)

Na Zemi to žije

Tipy ako vyberať ubytko cez Airbnb a Booking

Swimming-pool-breakfast-and-bicycles-included.jpeg?fit=768%2C576

Dlhodobé cestovanie je vo veľa veciach úplne iné, ako dovolenka.

Morning view for 15 EUR per nightlenkaschronicles.com

Ak máte týždeň v celom roku, kedy si môžete užiť ničnerobenie a zábavu, malo by to byť ničnerobenie a zábava. Vtedy sa Vám naozaj nechce variť, ale chcete ísť do reštaurácie. Vtedy naozaj chcete tú najlepšiu pozíciu ubytovania a niekoho, kto sa o Vás postará.

Keď cestujete dlhodobo a nemáte takmer žiadnu zodpovednosť, varenie alebo skromnejšie ubytko na úkor ušetrených peňazí je fajn. Myslím si, že nájsť kompromis medzi cenou a pohodlím, je tá najlepšia kombinácia. Poviem Vám teda niečo o tom, ako vyberám ja.


Prvé, čo vždy urobím, otvorím dve najznámejšie platformy, Airbnb a Booking. Najskôr si zobrazím ubytká v danej oblasti od najlacnejšieho, bez akýkoľvek kritérií. Takto dostanem obraz o tom, kde sa pohybujú ceny. Potom začnem trochu prihadzovať na požiadavkách, raňajky, bazén, poloha v centre a pozorujem, či sa mení cena, poprípade koľko.

Keď sa častejšie presúvame, teda vyberám ubytko na kratšiu dobu, ako napríklad vo Vietname, snažím sa zvoliť s raňajkami. Zdá sa mi to oveľa pohodlnejšie, keď nemusím hneď ráno rozmýšľať nad tým, kam ísť a čo vybrať. Raňajky väčšinou cenu nezvýšia, možno len zúžia výber.

Breakfast included in the priceLENKASCHRONICLES.COM

Ak si chceme dopriať niečo krajšie, využívam Airbnb kredit 30 €. Alebo skôr ak ja chcem niečo krajšie,
Davidovi je to celkom jedno, ako jeho otec raz povedal, on by sa vyspal aj v škáre vedľa cesty, no so mnou také niečo robiť nemôže.  Aby sa dal využiť tento kredit, cena za pobyt musí byť aspoň 65 €, musí to byť vaša prvá rezervácia cez Airbnb a nemôžete ho kombinovať s inými zľavami.

O morálnosti opakovaného využívania týchto zliav sa toho popísalo veľa. Ja si myslím, že také obrovské spoločnosti ako Booking a Airbnb, na Vašej zľave nekrachnú, tak prečo neušetriť.


Ak už aj máte Airbnb účet a urobili ste rezerváciu, musíte si len založiť nový e-mail, nový Airbnb účet
a potom môžete využiť zľavu opäť.

Ak radi cestujete, ale aj radi ušetríte, tu je link, kde nájdete Váš kredit.

LRM_EXPORT_1147206760653387_20181111_205437412LENKASCHRONICLES.COM

Ja som vo Vietnamskom mestečku Hoi An hľadala ubytko na tri noci, no na poslednú chvíľu. Najlacnejšia možnosť, ktorá ako tak spĺňala moje kritéria, bola okolo 13 € / noc / 2 osoby. Tu by som kredit využiť nemohla a spolu so servis fee by som zaplatila za tri noci cez 40 €. Tak som si povedala, prečo nemať niečo krajšie za rovnakú cenu a začala som pozerať možnosti okolo 20 € / noc / 2 osoby, aby som sa dostala cez 65 € / pobyt a bol mi odčítaný 30 € kredit.

Vďaka tomu sme si za 15 € / noc / 2 osoby užili krásne ubytko s bazénom, raňajkami a bicyklami v cene. Vo Vietname sme mali ubytko aj za 5 € / noc / 2 osoby s raňajkami, no prečo si neužiť sem tam niečo viac, ak je to za takúto super cenu.

LRM_EXPORT_1147162455077419_20181111_205353106LENKASCHRONICLES.COM

Pri poznávaní miest sa mi niekedy zdá lepšie využiť Booking, hotely a hostely sa mi tu zdajú lacnejšie. S Bookingom funguje veľmi podobný systém, ako s Airbnb, tu však prikladám link na 10 % zľavu z ceny ubytka, ktorá Vám bude vrátená hneď, ako absolvujete pobyt.

Minimum za pobyt je len 30 $, no na rozdiel od Airbnb platíte plnú sumu a peniaze Vám prídu neskôr. Ďalšia možnosť je využiť jednorazovú zľavu a nie 10 %, ku ktorej sa dá dostať cez kupóny, ktoré kolujú sem tam po internete, no o tomto Vám ja viac povedať neviem.

Breakfast on the streetLENKASCHRONICLES.COM

Vyberanie ubytka je veľmi individuálne, v závislosti od krajiny, do ktorej sa vyberieme a času, ktorý zostaneme na jednom mieste. Napríklad Nórsko, ktoré je všeobecne drahé, no strávili sme tu mesiac, bolo jednoznačne super cez Airbnb.

Zľava po zarezervovaní na minimálne mesiac bola skoro 40 %. Väčšina miest na Airbnb poskytuje zľavu, ak urobíte rezerváciu na dlhšiu dobu. Viem, že väčšina z Vás na mesiac nepocestuje, no tieto zľavy sú napríklad aj týždenné. Všeobecne ak hľadáte ubytko na dlhšiu dobu, Airbnb sa mi zdá najlepšia voľba.

Swimming pool, breakfast and bicycles includedLENKASCHRONICLES.COM

Každý človek má iné preferencie a je ochotný investovať rozdielny čas do hľadania, či peniaze do ubytka, no verím, že ušetriť chce každý. Prečo nepoužiť tieto peniaze radšej na chutnú večeru (tu v Ázii aspoň tri ), či nejaký zaujímavý zážitok.

Dúfam, že som Vám týmto článkom dala trochu inšpirácie a do budúcnosti možno niekomu pomohla aj ušetriť. Ak je Vám čokoľvek z tohto nejasné, no radi by ste to využili, kľudne mi pošlite správu a ja rada pomôžem.

Prečitajte si aj Lenkin príbeh z Vietnamu

Keď sme však objavili Ha Long Bay, Dračiu zátoku, alebo doslovne Zátoku klesajúceho draka vo Vietname, zistili sme, že sa dá nájsť miesto, kde si na svoje prídeme obaja. Meno Dračia zátoka vzniklo na základe príbehu o drakovi, ktorý prišiel ochrániť miestnych ľudí a….pokračovanie

 

 Lenka’s Chronicles

Art

Víťazné mobilné fotografie za rok 2016

“Exploding-Fireworks-–-Phuket-Vegetarian-Festival”-–-Tan-KH-Victor.-Honorable-mention-Photojournalism..jpg?fit=750%2C563

Každý ho máme pri sebe. Dennodenne. Vidieť a zachytiť správny moment je zložitá úloha pre nejedného profesionálneho fotografa. Mobil však oproti veľkej foto – technike ponúka výhodu spontánných záberov. Od roku 2011 sa udeľujú ceny za mobilné fotografie a nedávno vyhlásili víťazov za uplynulý rok. Súťažilo sa vo viacerých kategóriách a fotografiu roka urobil Giles Clarke, za ktorú získal  3000 dolárov. Je to profesionálny foto žurnalista žijúci v New Yorku a svoj mobil používa na fotenie vecí, ktoré by s veľkým fotoaparátom fotiť nemohol. Pozri si víťazné snímky a  kľudne porovnaj so svojími 🙂

“Novice is Thinking Something” – Zarni Myo Win. Víťazka, Portraits.
“Novice is Thinking Something” – Zarni Myo Win. Víťazka, Portraits.
“Born to be Wild” – Margarita Iskandarova. Víťaz, Nature & Wildlife.

“Born to be Wild” – Margarita Iskandarova. Víťaz, Nature & Wildlife.

“Fausta” – Helen Breznik. Víťaz, Self-Portraits.

“Fausta” – Helen Breznik. Víťaz, Self-Portraits.

“Castaway” – Mariko Klug. Víťaz, Landscapes.

“Castaway” – Mariko Klug. Víťaz, Landscapes.

“Exploding Fireworks – Phuket Vegetarian Festival” – Tan KH Victor. Honorable mention, Photojournalism.

“Exploding Fireworks – Phuket Vegetarian Festival” – Tan KH Victor. Honorable mention, Photojournalism.

“Fishing for Living” – Zarni Myo Win. Víťaz, Travel & Adventure.

“Fishing for Living” – Zarni Myo Win. Víťaz, Travel & Adventure.

“Forgotten Childen of Idomeni” – Velar Grant. Víťaz, Photo Essay.

“Forgotten Childen of Idomeni” – Velar Grant. Víťaz, Photo Essay.

“Handstand” – Suzanne Engelberg. Víťaz, Street Photography.

“Handstand” – Suzanne Engelberg. Víťaz, Street Photography.

“Hurricane Matthew survivor. Les Cayes, Haiti” – Giles Clarke. Víťaz, MPA Photographer of the Year.

“Hurricane Matthew survivor. Les Cayes, Haiti” – Giles Clarke. Víťaz, MPA Photographer of the Year.

“Leaf Creeper” – Geoff Cunningham. Víťaz, Macro & Details.

“Leaf Creeper” – Geoff Cunningham. Víťaz, Macro & Details.

“Look Down Angel” – José-Luis Sáez. Víťaz, Black & White.

“Look Down Angel” – José-Luis Sáez. Víťaz, Black & White.

“Sole Music” – Pierre Hauser. Víťaz, Still Life.

“Sole Music” – Pierre Hauser. Víťaz, Still Life.

“The Hive. London” – Jennifer Thomas. Víťaz, Architecture & Design.

“The Hive. London” – Jennifer Thomas. Víťaz, Architecture & Design.

“VW Life” – Katrina Stewart. Víťaz, Transportation.

“VW Life” – Katrina Stewart. Víťaz, Transportation.

“Winston & Ben” – Richard Chambury. Víťaz, Silhouettes.

“Winston & Ben” – Richard Chambury. Víťaz, Silhouettes.

Pozri tiež fotografie z   – NAJVÄČŠIA FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ NA SVETE

Zdroj: mymodernmet

Art

100-ročny kostol plný krásnych graffiti

skatechurch-2.jpg?fit=768%2C511

Skate park v kostole? Ak vám táto myšlienka pripadá šialená a pritiahnutá za uši, tak sa pozrite na nasledujúce fotografie. Budete príjemne prekvapení. Začiatkom tohto roka sa storočný kostol Santa Barbara v španielskom meste Llanera zmenil na nepoznanie. Vďaka internetovej finančnej zbierke a spolupráci s Red Bullom v jeho útrobách vyrástol jedinečný skate park.

Takzvaný Kaos Temple nedávno prešiel finálnou transformáciou, o ktorú sa postaral street artový umelec Okuda San Miguel. Vysoké steny kostola zaplnil pestrofarebnými graffiti maľbami. Výsledok jeho tvorby je skutočne úchvatný, nazrite dnu!

skatechurch-1 skatechurch-6 tumblr_o0ld3tzWZ41qztq3so9_1280

OKUDA SAN MIGUEL – autor projektu

Okuda-San-Miguel-rainbow-face

Viac originálnej tvorby sleduj – okudart         

Lifestyle

PREČO SOM SI ZALOŽILA BLOG?

12042087_910533299026109_1686551254_n.jpg?fit=768%2C576

Blogovanie je fenoménom dnešnej doby. Je to spôsob ako sa podeliť s celým svetom o svoje myšlienky.

Prečo ľudia začínajú blogovať? Tisíc bloggerov, tisíc dôvodov. Každý má iný, ten svoj. Prečo som začala ja? Narazila som na blog mladej baby, ktorá písala o móde a mne sa to tak páčilo, že som zatúžila založiť si vlastný. Od nápadu ku skutku je však ďaleko. Neskôr sa v mojom živote udiali tragické veci a moja matka mi raz povedala: „Vypíš sa z toho.“ A vtedy som si spomenula na blog. Založený, zabudnutý, neaktívny. Ale vedela som, že ten môj nebude len o móde.

 IMG_4266 (2)

Začala som písať o tom čo ma bolí. O svojich pocitoch, ktoré som zadržiavala v sebe. O mojom smútku a hneve na celý svet. Za obdobie jedného roka som stratila dvoch najbližších ľudí, ktorých som milovala. Moju starú mamu a predovšetkým otca. Koniec vás zastihne nepripravených a vo vašej hlave sa rozpúta peklo.

Môj prvý príspevok vznikol behom jednej noci. Posadila som sa za notebook a do rána bol na svete. Písanie sa pre mňa stalo formou vyjadrenia pocitov. Písala som o tom, o čom som nechcela hovoriť.

Nikdy by som však nezačala písať, keby môj otec nezomrel. Písať blog nejde na rozkaz. Napísať sloh v škole pre mňa nie je také ťažké, ako napísať nový príspevok. Musím mať na to náladu. Za každým jedným článkom (aspoň v mojom prípade) je zopár prepísaných nocí a veľká námaha.
A ani potom ho nevypustím do sveta hneď. Trvá mi aj týždeň kým nájdem ideálne preštylizovanie viet, kým nafotím k blogu fotografie a dizajnovo ho upravím. Keď sa mi zdá okey, zverejním ho. Avšak, po pár týždňoch sa mi už nepáči. Čím dlhšie píšem, tým viacej sa v tom zdokonaľujem a tým nespokojnejšia som s predchádzajúcimi príspevkami.

Akú mám odozvu?

Prichádzajú mi milé správy od ľudí, ktorých osobne nepoznám, ale oni ma spoznávajú vďaka mojim článkom.
Mnohí sa v mojich príspevkoch nájdu. Niektorí ľudia mi ďakujú, pretože moje písanie im pomáha. Ich komentáre zase naopak pomáhajú mne. Veta, ktorá ma  od nich najviac podporila je: „Dokážeš všetky pocity posunúť k čitateľom cez slová.“Tí, ktorí sledujú môj blog od začiatku vidia progres a to je úžasné. Ako to vníma moja rodina? Mama je aktívny čitateľ a zároveň jeden z tých najväčších fanúšikov. Ale napríklad môj dedo vôbec nevie, čo blogovanieje. On je z inej doby.
Založenie blogu neľutujem. Pomohol mi prejsť tým najťažším obdobím. Samozrejme, ani teraz nie sú veci celkom ružové. Ale môj blog sú moje pocity, postoje a situácie, ktoré prežívam.
 
Mám len 17 a kto vie, ako ďaleko sa v blogovaní dostanem a ako dlho budem ešte písať. Zatiaľ je to však činnosť, ktorá ma napĺňa a neskutočne baví. Stále som však iba na začiatku. Aby bol môj blog tak úspešný akoby som chcela, musím ešte tvrdo pracovať. Mám silu posunúť sa dopredu, aj keď s úspechom prichádza kritika. Určite píšte, ak máte na to talent a baví vás to. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí mi hovoria: „ Ja by som nenapísal ani dve vety. Nevedel by som sa vyjadriť.“


Art

Fotograf, ktorý ťa vtiahne do sveta fantázie – Michal Zahornacký

7708ca_21300c53c6854a7f9f4ef73c3cccb158.jpg?fit=630%2C630
             7708ca_470c78171a2f42e591de3c2951045579
Ahoj Michal, som veľmi rada, že si si urobil chvíľku čas a naši čitatelia tak strávia pár chvíľ v spoločnosti kvalitných fotografií. Na úvod Ťa chcem poprosiť, aby si sa nám predstavil. 

 Ahojte 🙂 ja som Michal Zahornacký, pochádzam z Považskej Bystrice a milujem fotografiu.

Prečo, ako a ako dlho fotíš? Čo bolo tvojím tzv. ,hnacím motorom, na začiatku tvojej kariéry fotografa? 

 Cca pred 4 rokmi som si kúpil prvý fotoaparát, aby som mohol robiť snímky z výletov a akcií s partiou a podobne. Postupne som začal fotiť všetko možné a začalo ma to baviť. Zisťoval som, čo všetko sa dá fotografiou vyjadriť a aká dokáže byť krásna. Od začiatku som začal experimentovať. Nepoznal som žiadne ISO, čas ani clonu a už vznikali fotografie, ktoré sú doteraz u mňa obľúbené. Keď si to spätne predstavím, tak som nemal ani techniku, ani som nerozmýšľal ako má byť správne nastavený fotoaparát a jednoducho som išiel fotiť, lebo som mal chuť niečo vytvoriť a tu sa ukazuje, že v jednoduchosti je krása.

Všimla som si, že tvoje fotografie sú vo veľkej miere o portrétoch ľudí. Sú to ľudia z tvojho okolia? Alebo hľadáš ľudí, ktorí Ťa inšpirujú a oslovuješ ich?

Fotím ľudí, pretože každý človek je iný a mám rád inakosť. V mojich projektoch vystupujú ľudia tak, aby mi zapasovali do danej témy, aby bolo vidieť harmóniu a súlad s danou témou. Pre mňa ako fotografa je dôležité, aby každý detail sedel. Všetko vo fotografiách má svoj malý skrytý význam, a preto si vyberám aj ľudí, ktorí príbeh dopĺňajú. Zo začiatku to boli ľudia z môjho okolia, ale momentálne hľadám aj ďalej.

,,

Skúšal si niekedy fotiť prírodu? Alebo chceš tvoje pocity a nálady odzrkadliť len v tvárach ľudí?

Fotografie prírody ma až tak nefascinujú. Samozrejme, že na internete natrafím každú chvíľku na takéto zábery, ale nie vždy ma oslovia. Keď tak, tieto fotografie musia mať silnú atmosféru, aby ma oslovili. Človek vie dokonale ukázať emóciu, ktorú potrebujem vyjadriť. Zatiaľ si neviem predstaviť, že by som fotil fotky, na ktorých by nevystupovali ľudia. Vidím to tak, že čo človek, to samostatný príbeh. Vidieť to na každom milimetri mimiky tváre, v očiach, v postoji, v správaní a samotnom vyjadrovaní sa.

Je mi sympatické, že tvoje fotografie sú odlišné od klasických portrétových. Zachytávaš v nich zvláštnu atmosféru. Je to niečo čo ma baví. Ide o momentálnu náladu, ktorú chceš zachytiť a posunúť ďalej?

Od začiatku som hľadal štýl, ktorým by som sa chcel prezentovať a ktorým by som sa odlíšil. Snažím sa v každej fotografii vytvoriť atmosféru, ktorá vyvolá emócie – či už kladné alebo záporné. Niekedy to býva práve o momentálnych pocitoch a problémoch, s ktorými sa osobne stretám. Atmosféra a svetlo je dôležitá súčasť mojej tvorby. Každá fotografia je premyslená a nesie určitý odkaz. Samozrejme to neriešim na scéne, ale riešim to popredu. Ak mi niečo napadne, čo chcem vyjadriť, tak si to napíšem, nakreslím, aby som na to nezabudol, chvíľu to nechám v hlave utriasť a potom začnem premýšľať ako to zrealizujem a nakreslím si skicu, ako by to malo cca vyzerať. Zo začiatku som fotky riešil prvoplánovo, ale teraz si nato nechávam čas a riešim každý možný detail. Taktiež sa snažím robiť fotografie čo najdôveryhodnejšie a všetko si pripravujem na scéne, aby to bolo reálne a aby na fotkách bolo čo najmenej postprocesu a fotošopovania. Alebo je to jednoducho tvoj rukopis, ktorý má byť zachytený v každej fotografii. Samozrejme sa snažím držať takej tej “mojej” prezentácie/rukopisu, aby bolo jasné, že sa jedná o moju fotografiu.

7708ca_311e933c78e5445fb3316cc00f5ffa15

Pravdupovediac rozmýšľal. Vedel by som sa nájsť aj v točení. Niekedy mi to príde tak, že pohyblivým obrazom by som dokázal vyjadriť viac.

Všimla som si, že máš za sebou niekoľko projektov. Spomeňme si aspoň jeden z nich – Paper World. Fotografie sú neskutočné! Čo bolo tvojou inšpiráciou pre tento projekt? Prečo papier?

Ďakujem veľmi pekne. Čo bolo mojou inšpiráciou? Potreboval som zmenu od projektu Dreams, kde som zo začiatku využíval dosť photoshop. Postupom času som sa snažil robiť fotky tak, aby boli čo najreálnejšie už na scéne. Povedal som si, že scénu si budem robiť sám a fotografie budú mať u mňa aj väčšiu hodnotu. Preto som siahol na papier, lebo z papiera sa dá vytvoriť takmer všetko, takmer celý svet 🙂 V tomto projekte mám zatiaľ len pár fotiek, ale ešte som s ním určite neskončil. Mám ešte doma skice, ktoré som nepoužil a bola by škoda keby zapadli prachom.

Keby si  musel vybrať jednu fotografiu z pomedzi tvojej tvorby, ktorú preferuješ, ku ktorej máš zvláštny vzťah, ktorá by to bola?

V absolútnej rýchlosti, bez rozmýšľania, je to fotka Bureaucracy.

7708ca_72b7ea21c3d1489c96668bca2d2bedd2

Prečo práve táto?

 K tejto fotke mám zvláštny vzťah. V podstate ona mi naštartovala vedomie, čo všetko sa dá s fotkou ukázať a vyjadriť. Vznikla možno 4-5 mesiacov po tom, ako som si kúpil fotoaparát. Dostal som nápad, ktorý som chcel zrealizovať. Vedel som o jednej stene na ulici, na ktorej je lampa a robí krásne svetlo.  Vtedy som ešte neriešil nejaké špeciálne nastavenia fotoaparátu, ale skôr som mal chuť a snažil som sa dať do toho všetko, aby sa to podarilo a podarilo sa 🙂

Pracuješ na novom projekte? Máš nejaké predstavy o ďalšej tvorbe?

Momentálne mám rozbehnutý projekt Poems. Ako už názov hovorí, budú to fotografie spojené s básňami. V tomto projekte chcem ukazovať portréty ľudí, akoby v metaforách. Momentálne pracujem s viacerými básnikmi a ku každej fotografii bude vytvorená báseň, ktorá bude tiež vyjadrená v metaforách a bude rozprávať a dopĺňať príbeh fotografie. Postupom času, keď bude vytvorených veľa fotiek, tak by som chcel túto sériu zobrať po výstavách na Slovensku a do zahraničia, kde by sa básne aj recitovali.

 Skvelé! Budeme Ti držať palce pri ďalšej tvorbe. Ďakujem Ti za rozhovor a prajem veľa inšpirácie do budúcna.

7708ca_5f849ce660054da1bbdbd98783c59back7708ca_f78db7ad49514dbcab56890fd1020751 7708ca_d88e950762d149dbab3d7b9601be9258 7708ca_bb2484d3b1864ea9abea02bd84f02d1e 7708ca_ae7398cdea064543a22ae61808e1dc4f 7708ca_5793f08faf7940ceb857ad26875d5086 7708ca_26858bbc1f89496685357c9d9f7d27d8 7708ca_751518a5f1a94a2e928fca6c2ebbb9a4 7708ca_a2f69268bc6c4e80a59ecd7d69fc4e2d 7708ca_b281b85459204c53a03279b9b712624e 7708ca_2086d2185b8d43e8b3e5b1f647938da9 7708ca_8dad001eae3046a4935838f37746ac49 7708ca_3af64c2b4e03454089996349e1a1eccd 7708ca_01a5381862c5495dbd11898c3276268b 7708ca_28df25ca82444a2f8a0326aeb7e8a24c 7708ca_52d9f8be4fa94bfb9ba6bd6eb5fb34fc

Rozhovor: Henrieta Kimlíčková

Lifestyle

Práve sa deje niečo nezvyčajné – a iba málokto si to uvedomuje

zem.jpg?fit=630%2C354

Väčšina z nás si zatiaľ vôbec nevšimla, že práve sa deje niečo nezvyčajné: pred niekoľkými mesiacmi som sa oslobodil od našej normovanej spoločnosti, roztrhal som reťaze strachu, ktoré ma držali v systéme. Odvtedy vidím svet inými očami: vidím, že všetko sa mení a že väčšina z nás si to vôbec neuvedomila. Prečo sa svet mení? V tomto príspevku vysvetlím osem dôvodov, ktoré ma utvrdili v tomto presvedčení.

1. Aktuálny pracovný model sa rozpadá

Blížime sa k svojim hraniciam. Ľudia, ktorí pracujú v nadnárodných koncernoch, nenávidia svoju prácu. Nezmyselnosť ich činnosti im klope na dvere, akoby ako výkrik zúfalstva vychádzala priamo z ich vnútra. Ľudia chcú utiecť. Chcú všetko nechať tak. Len sa pozrite, koľko ľudí sa vydáva na cestu samostatnosti, koľko ľudí si berie tvorivé voľno, koľko ľudí v dôsledku svojej práce trpí depresiami, koľko ľudí zažíva syndróm vyhorenia.

 zzz

2. Mení sa aj podnikanie

V uplynulých rokoch explodoval počet startupov a tisíce podnikateľov premenili svoje garáže na kancelárie, aby odtiaľ realizovali svoje miliardové plány. Podnikatelia robili všetko preto, aby našli investorov a boli financovaní. Získať financie, je ako vyhrať Svetový pohár alebo Superpohár. Čo sa však stane, keď človek získa financie?

Opäť sa stane zamestnancom. Možno si naberie do tímu ľudí, ktorí nezdieľajú jeho vlastný sen, ktorí nepodporujú jeho vlastné úmysly a čoskoro ide už len o peniaze. Podnik pokračuje už len pre finančné záujmy. Ľudia tým trpia. Už sa rozpadli mnohé výborné startupy len preto, lebo obchodný model zameraný na zisk je nekonečný. Potrebujeme nový druh podnikania. Dobrí ľudia na ňom už pracujú.

Nie je to absurdné, že my – sedem miliárd ľudí, ktorí žijeme na tejto planéte – sa od seba stále vzďaľujeme?

3. Rastúca spolupráca

Mnohí ľudia si už uvedomili, že nemá význam bojovať sám za seba. Mnohí ľudia spochybňujú tú bláznivú mentalitu typu každý-bojuje-sám-za-seba. Zastavte sa, ustúpte o krok späť, zamyslite sa. Nie je to absurdné, že my – sedem miliárd ľudí, ktorí žijeme na tejto planéte – sa od seba stále vzďaľujeme? Aký to má zmysel, hermeticky sa uzatvárať pred tisícami, možno miliónmi ľudí, ktorí bývajú spolu s vami v tom istom meste?

Pri tejto úvahe zakaždým posmutniem.

Našťastie všetko sa mení. Zavádzajú sa nové koncepcie, založené na zdieľaní a kolaborujúcom hospodárstve, ktoré ukazujú posun. Posun smerom k spolupráci, zdieľaní, pomoci, pospolitosti. Môcť to zažiť je nádherné.

 zem

4. Začíname si konečne uvedomovať význam internetu

Internet je neuveriteľne výborný vynález a práve teraz, po toľkých rokoch, si pozvoľna uvedomujeme, aký potenciál má. Svet sa v dôsledku internetu otvára, hranice padajú, už nie sme navzájom oddelení, spolupatričnosť rastie, ľudia v stále väčšej miere spolupracujú a navzájom si pomáhajú. V niektorých krajinách došlo k skutočným revolúciám, ktoré boli poháňané najmä internetom, ako napríklad Arabská jar. Tu v Brazílii iba začíname lepšie využívať tento vynikajúci nástroj.

Internet začína lámať kontrolu nad davom. Veľké mediálne koncerny, ktoré ovládajú spravodajstvo tým, že vysielajú iba tie správy, ktorí vyhovujú im a dovolia nám čítať si iba to, čo chcú, aby sme čítali, už nemajú monopol na informácie. Človek sa môže informovať o všetkom, čo ho zaujíma. Človek môže nadviazať kontakt s tým, s kým chce. Človek môže objaviť všetko čo chce. Príchodom internetu už jednotlivci nie sú bezmocní. Majú hlas. Anonymní nachádzajú uznanie. Súdržnosť sveta rastie. A potom sa možno tento systém rozpadne.

ppp

5. Ústup od prehnaného konzumu

Pridlho sme boli manipulovaní do tej miery, že sa snažíme konzumovať čo najviac. Môcť si kúpiť najnovší výrobok ihneď po jeho uvedení na trh, najnovšie auto, najnovší iPhone, najlepšie značky, množstvo oblečenia, topánok a viac, stále viac a viac zo všetkého možného, čo sa nám nejako podarí získať.

Mnohí ľudia plávajú už teraz proti prúdu, pretože si uvedomili, že toto nie je správna cesta. Zrieknutie sa konzumu, znížiť rýchlosť žitia, vedomé jedenie – to je iba niekoľko aktuálnych príkladov opatrení, ako pomocou vedome protikladného správania poukázať na náš medzičasom absurdný spôsob života.

„Príchodom internetu už jednotlivci nie sú bezmocní. Majú hlas. Anonymní nachádzajú uznanie. Súdržnosť sveta rastie. A potom sa možno tento systém rozpadne.“ Stále menej ľudí jazdí autom, menej ľudí sa zadlžuje a naopak, stále viac ľudí si požičiava niektoré oblečenie, kupuje použité veci, zdieľa zariadenia, autá, byty a kancelárie.

Nepotrebujeme nič z toho, o čom nám tvrdia, že to potrebujeme. A toto vedomie zmeneného konzumného správania dokáže strhnúť na dno každú firmu, ktorá žije z nášho prehnaného konzumného správania.

6. Zdravá a biologicky dopestovaná strava

Boli sme v takom ošiali, že sme bezmyšlienkovite zjedli všetko! Stačilo, aby to dobre chutilo, a už bolo všetko v poriadku. Stratili sme svoj vzťah k strave do takej miery, že firmy ju mohli prakticky otráviť. Ani sme sa proti tomu nijako nebránili! Potom sa však niekoľko ľudí prebudilo a začali sa zasadzovať za zdravé a biologicky dopestované jedlo. Toto hnutie stále rastie.

Ako to však súvisí s hospodárstvom a svetom práce? Nuž vo všetkom, povedal by som. Výroba potravín je jedným z najdôležitejších základov našej spoločnosti. Ak zmeníme svoj prístup, stravovacie a konzumné návyky, firmy budú musieť na to reagovať a prispôsobiť sa novému trhu. Drobní roľníci hrajú v tomto potravinovom reťazci opäť dôležitejšiu rolu. Niektorí ľudia si medzičasom sami pestujú zeleninu a obilie doma. A to zmení celé hospodárstvo.

7. Novoprebudené duchovno

Koľko vašich priateľov cvičí jogu? Koľko vašich priateľov medituje? A skúste sa teraz vrátiť v čase o 10 rokov nazad, ako boli tieto praktiky medzi vašimi známymi rozšírené vtedy? Duchovno bolo pridlho iba niečím pre ezoterikov – tých mierne uletených a tajuplných človiečikov.

Našťastie aj toto sa mení. Dosiahli sme hranice rozumu a racionality. Pochopili sme, že nie všetko, čo sa na tomto svete deje, dokážeme vysvetliť iba svojim rozumom. Prebieha tu ešte niečo iné a som presvedčený, že aj vy chcete byť súčasťou toho.

Chcete rozumieť tomu, ako veci fungujú. Ako funguje život, čo sa stane po smrti, ako je to s tými energiami, o ktorých ste toľko počuli, čo je to kvantová fyzika, ako myšlienky ovplyvňujú realitu a ako nimi môžeme ovplyvniť svoj život, čo znamenajú osud a synchronicita, ako funguje meditácia, ako možno liečiť holými rukami, prečo alternatívne spôsoby liečby, ktoré školská medicína často vôbec neuznáva, napriek tomu niekedy fungujú. Niektoré firmy už ponúkajú svojim zamestnancom kurzy meditácie. Meditácia sa dokonca učí aj na niektorých školách. Porozmýšľajte o tom.

8. Alternatívne školské systémy

Kto vyvinul náš školský systém? Kto rozhodol, ktoré predmety máme mať? Kto vybral témy, ktoré sa učíme na dejepise? Prečo sme sa nesmeli dozvedieť pravdu o iných, skorších civilizáciách? Prečo musia deti dodržiavať isté pravidlá? Prečo musia všetko bez odporu zhltnúť? Prečo musia nosiť uniformu? Ako je to so skúškami, v ktorých musia dokázať, že sa niečo skutočne naučili?

Vytvorili sme model, ktorý vychováva stále ďalších prívržencov systému. Ktorý učí ľudí, aby boli podľa možnosti „normálni“. Našťastie sa stále viac ľudí zasadzuje za alternatívne koncepcie ako sú napríklad neformálne učenie, spolurozhodovanie u vyučovaní alebo vyučovanie doma. Možno ste nad tým doposiaľ nerozmýšľali a možno vám táto myšlienka naháňa strach. No tieto systémy existujú.

Ľudia sa pomaly zobúdzajú a začínajú chápať, v akej zvrátenej spoločnosti žijeme. Pozrite sa na všetky tieto zmeny a skúste aj naďalej považovať za normálne všetko to, o čom nám tvrdia, že to je normálne. Ja to za normálne nepovažujem.

Preklad z nemčiny  –  ďurino

Zdroj: www.pravda-tv.com