Na Zemi to žije

Svet pod hladinou je aj o rešpekte k okoliu

main

Na Zemi to žije

Svet pod hladinou je aj o rešpekte k okoliu

IMG_8742

Potápam sa od svojho útleho  detstva. Prvé spomienky na potápanie mám sprostredkovane od mamy, s ktorou sme sa chodili v letných horúčavách schladiť na miestne štrkoviská.  Ako blázon som sa rozbehol ku vode a hladina sa za mnou zavrela, keď ma mama vytiahla spod vody, tak som sa rehotal. To muselo byť vo veľkom kontraste s jej zdesením, keďže som mal štyri roky a nevedel plávať. 🙂

Odvtedy boli potapače, ako som volal masku na potápanie môj najlepší kamoš. Hoci som v kalnej vode skoro nič nevidel, fantázia pracovala na plné obrátky, podporená krásnym podmorským svetom sprostredkovaným cez  dokumenty od Jacquesa Cousteau.

IMG_6328

Veľkou zmenou boli dovolenky v Chorvátsku, tam som začal vidieť. Jediné, čo sa však dalo robiť pod vodou v Chorvátsku, bolo zbieranie mušlí. Ďalší zlom prišiel až s dovolenkami na plachetnici, keď sme kotvili v opustených zátokách na chorvátske pomery plných rýb podmorského života. Tak som znovu prepadol nádychovému potápaniu, šiel som hlbšie a vydržal dlhšie.


IMG_8755

SCUBA diving

Moja cesta k prístrojovému potápaniu bola zhoda náhod. Pôvodne som si chcel spraviť kapitánsky kurz na plachetnicu, ale môj kamoš otehotnel a mal tým pádom iné starosti, ako so mnou naplánovať plavbu. Do toho mi prišla ponuka na dovolenku v Karibiku, kde boli jedny z najkrajších zážitkov práve spod hladiny.

Popýtal som sa kamarátov a nakoniec sa nás našlo päť, čo si na seneckej Guláške spravili základný potápačský kurz. Začiatky sú ťažké, obzvlášť v podmienkach našich jazier. V prípade dobrej viditeľnosti vidíte na 5 metrov, čo značne sťažuje vašu orientáciu v trojrozmernom priestore pod vodou. Avšak, o to je väčší váš úžas, keď sa potopíte do vody, ktorá má viditeľnosť na 20 metrov.

IMG_6365 – kópia IMG_6439 – kópia

Môj prvý morský ponor bol v Chorvátsku na útese vedľa ostrova Kaprije. Potápali sme sa u miestneho Čecha, ktorý “všude byl a vše zná”. Prvýkrát sme šli len sami dvaja, plní vzrušenia a strachu. To sa však u mňa zmenilo na pokoj a úžas. Celé to dopadlo výborne až na to, že som sa omylom potopil do hĺbky 30 metrov a môj buddy sa na konci ponoru dogrcal. Zážitok perfektný, ale ťažko popísateľný slovami pre ten obrovský počet nových vnemov, čo svet pod hladinou ponúka.

Egypt

Lacný, blízky a pod vodou nádherný. Jasná voľba, keď sa chcete ísť potápať do krásneho a teplého mora plného života. Ja som len kúpil letenky a bookol ubytovanie. O všetko ostatné sa mi postaral Ján Karpiš, Slovák dlhé roky žijúci a profesionálne sa potápajúci v Egypte. So svojím tlačidlovým mobilom, zmyslom pre humor a láskou k práci si získa každého.

S ním sme sa dvakrát denne vyberali na hodinové predstavenia do podmorského sveta. Janko sa staral a my sme si to mohli užívať. Zobral nás do krásnych koralových záhrad, na strmé koralové útesy. Pritom nás učil nielen potápať sa, ale aj rešpektovať prostredie, v ktorom sa nachádzame.

IMG_6451 IMG_6469 IMG_20181016_102657026_HDR IMG_6333 – kópia IMG_6341 – kópia

Potápanie nie je o hĺbke ani o čase strávenom pod vodou. V prvom rade to je o bezpečnosti, až potom o srande. Nakoniec po zvládnutí základnej techniky je to celé len o dýchaní.  Je to najkrajší druh meditácie, aký poznám. Jediné miesto, kde jedným hlbokým nádychom viem zrazu lietať a výdychom padať.

IMG_6382 IMG_6414 IMG_6368 – kópia IMG_6367IMG_6479 IMG_6446 – kópia

Z Egypta som odišiel oddýchnutý, lebo okrem potápania, spania a jedenia som nič iné nerobil. Tiež som odišiel  ako advance OWD. Moja cesta viedla smerom  do Jordánska. O čom vám porozprávam nabudúce.

Na konci každého ponoru je nutné vypustiť červený balónik, ako signál o vašej polohe pre lode na hladine.

Autor:  Martin Rusňák    Foto: Ján Karpiš

Pridaj komentár