Na Zemi to žije

Neznámy ostrov Guadeloupe

main

Na Zemi to žije

Neznámy ostrov Guadeloupe

Počas roka som sa dlho pohrával s myšlienkou, že by som chcel zažiť exotiku. Dlhým hľadaním na rôznych stránkach mi ako z jasného neba (z našej asi najznámejšej stránky s letenkami ) „vyskočila“ letenka do mesta Pointe a Pitre.



Vôbec som netušil, kde to je, ale hneď prvý obrázok na webe ma zaujal.
Zistil som, že ide o hlavné mesto ostrova Guadeloupe – stále ani tušenie, kde to môže byť….
Tak som dal mapu a dopátral sa na malý „ostrov motýľa“ ležiaci v Karibiku cca 700 km severne od Venezuely. Ihneď som vedel, že to bude moja/naša finálna destinácia.


Výlet sa začal cestou vlakom do Prahy, letecky cez Paríž a Guadeloupe (cestu späť sme riešili rovnako). Let trval 8:40 hodiny

Po vybavení ubytovania (airbnb) a načítaní si faktov o ostrove, ktoré ma prekvapili, som zohnal partiu kamarátov a nič už nám nemohlo stáť v ceste, aby sme tento ostrov patriaci Francúzsku, neprebádali.

Na začiatok zopár postrehov: ako som už spomínal, ostrov patrí Francúzsku, preto aj úradný jazyk je francúzština. Jazyk domácich je kreolčina. Platidlo je Euro a ostrov je členským štátom EÚ, takže o starosť menej s vízami.


Najväčší rešpekt som mal pred nebezpečenstvom čakajúcim na ostrove – keďže nemám rád hady a podobnú háveď. Na moje potešenie som zistil, že najväčší „predátor“ je kokosový orech, ktorý občas padne opaľujúcim sa turistom aj domácim na hlavy a spôsobuje tak štatisticky najviac nehôd.

Guadeloupe nás privítalo krásnym počasím, v podstate celoročne nemenným, 27-30 stupňov.Treba si však dať pozor a vyzistiť si obdobie dažďov a „sucha“.

Hory na ostrove prinášajú denne krátke prehánky, ktoré pôsobia ako fajné osvieženie. Vlhkosť vzduchu sa drží okolo 80%, čiže človek sa pri troške fyzickej aktivity cíti ako v saune.

Ihneď sme sa prezliekli do „plážového“ outfitu a hurááá na ubytovanie.
Prvý pobyt sme mali na 8 dní v hornatej časti ostrova Basse – Terre. Na ostrove by sme boli bez auta stratení, preto aj náš prvotný záujem bol prenajatie auta. Zrazu sme sa cítili voľní a mohli sme ísť, kam nás srdiečko zaviedlo.

Ostrov sám o sebe je ako stvorený na výlety.

Hneď prvý deň sme šli pozrieť najkrajšie pláže „našej“ časti ostrova „plage de la perle“, „plage de Grande – Anse“ , ktoré obmýva Karibské more z celej západnej strany ostrova. Východnú časť Grande – Terre obmýva Atlantický oceán.


Na ostrov sme prišli začiatkom letnej sezóny (koniec októbra) po obdobiach dažďa. Na vode to vôbec nebolo poznať, keďže bola teplá, odhadujem okolo 28-29 stupňov.


Nakoľko sme boli v hornatej časti ostrova s bujnou vegetáciou a dažďovým pralesom, tak hneď druhý deň po aklimatizovaní sme išli do botanicko – zoologickej záhrady, kde sme chodili v korunách stromov na úzkych, drevených, cca 40 metrových lávkach, hojdajúcich sa pod váhou skáckajúceho turistu za vami.

Z výšky bol nádherný výhľad, zvieratá pod nami a v diaľke sa ukazovalo Karibské more. ZOO nebola na štýl našich záhrad, ale mala hlavne lokálnu faunu, aby sa zvieratá cítili v čo najviac domácich podmienkach.

Hornatá časť ostrova ponúka stále veľa miest, ktoré treba objaviť a vidieť. Osobne si myslím, že treba aspoň 3 týždne, aby som si mohol povedať „túto časť mám pochodenú“.


Samozrejme boli na výber aj navštevovanejšie atrakcie ako stále aktívna sopka a zároveň najvyšší bod Malých Antíl „La Soufriere“ či majestátne vodopády „Morne Belvedere“, kávové, kakaové, banánové, ananásové plantáže a samozrejme to najdôležitejšie aj plantáže s cukrovou trstinou.

Áno, idem hovoriť o rume. Tieto trstinové plantáže majú zväčša vo svojom srdci aj rumovú destiláreň, nakoľko guadeloupský rum je považovaný za jeden z najkvalitnejších a najlepšie hodnotených rumov.

Národný nápoj sa nazýva „ti-punch“. V hocijakom bare alebo reštaurácii, kde si ho objednáte, obsluha prinesie všadeprítomné domáce limetky, s domácim hnedým cukrom a fľašu bieleho rumu. Najprv nás to prekvapilo, že Slovákom dôverujú a postavia pred nich celú fľašu. Je to vraj preto, aby si každý namiešal podľa svojho gusta a chuti.


Keďže sme boli silná partia, tak sa nám ulialo do pohárov asi aj do plna (dávajú cca 2 dcl poháre). Rum mal okolo 60%, tak ako sa ľudovo povie, tento drink pretiahne, k tomu sa hodí karibské pivko (podoáa sa farebne aj chuťovo na Coronu).


Určite treba vidieť aj mestečká a karibské uličky v štvrtiach ako Petit Noire, Basse – Terre, Bouillante, Deshaires… Malé, úzke uličky s obchodíkmi pomaľované lokálnym streetartom a všadeprítomní domáci, ktorí len posedávajú a sledujú okolie a turistov – proste pohodička, nikto sa nikam nenáhli. Verím, že stres je im neznáme slovo. Nad mestečkami a polorozpadnutými chajdami sa týčia niečo ako veľkostatkárske domy bohatých Európanov, poprípade potomkov otrokárov.

Z tejto časti ostrova sme si odniesli poznatok, že hocikde by sme zastavili autom a išli trocha hlbšie do lesa, videli by sme niečo neobyčajné, čo naše oko predtým nevidelo, od bujnej vegetácie až po nádherne kaskády. Tieto jazierka plné sladkej vody ponúkajú počas turistiky schladenie, nakoľko ide o vodu horskú.


Turistických chodníkov sa netreba držať, lebo denné zrážky, na niektorých miestach aj návalové, menia rýchlo ich mapu. Takže sa často stáva, že v horách stretávate domácich s mačetami, ktorí pre turistov vysekávajú nepriechodný terén. Výsledok stoji za to.

Druhou časťou sa presunieme na Grande – Terre, ale to niekedy neskôr…

Text – Michal Blažek, Foto @slavicheck, @miirastora , úvodná foto – pexels.com

Pridaj komentár