Na Zemi to žije

Čo sa dá stihnúť v Paríži za 24 hodín

main

Na Zemi to žije

Čo sa dá stihnúť v Paríži za 24 hodín

Služobná cesta v Paríži ? Znie to dosť nudne, no nie ak si letenky zajednávate sama a dáte si presne 24 hodín na objavovanie tohoto mesta módy a zaľúbených (až na to, že som tam išla sama a zaľúbená teda nie som). Aspoň tá móda mi niečo hovorí ...

IMG-20180503-WA0018

Na letisko Charles de Gaulle (čítaj šár de gój) som priletela z Viedne už o dvanástej na obed. Inak sa do Paríža lacno dostanete z Bratislavy a to Ryanairom na letisko Beauvais (čítaj bové), ktoré je vzdialené od centra síce 85 km ale autobusom to trvá len 75 minút. Z letiska som sa snažila vymotať sama a nájsť tak môj shuttle bus, ktorý ma zavezie do hotela, no neúspešne.

Po tom, čo som sa tretí krát pýtala na informáciach – vždy som išla za inou osobou, aby som nevyzerala ako úplný dement – som môj shuttle bus aj so šarmantným černošským šoférom našla a dostala sa úspešne do hotela. Na recepcii ma privítali s tým, že stratili moju platbu za celý pobyt a teda mi zablokujú istú sumu (rozumej polku výplaty) na mojej kreditnej karte. Tak nákupy zrejme vynechám počas tohto výletu, pomyslela som si. Ako odškodné ma aspoň ihneď ubytovali aj keď check in bol “až” o dve hodiny. Tak som sa len usmiala a vravím Merci. 

IMG-20180503-WA0019

Hneď ako som prišla na hotelovú izbu, som si dala moje najpohodlnejšie topánky a vybrala sa do mesta, ktoré mnohí označujú ako mesto dobrého jedla, snov, svetiel a v neposlednom rade mesto lásky a mesto bohaté na kultúrne pamiatky. 


Môj hotel bol vzdialený asi 30 kilometrov od centra Paríža, vlakom to bolo cca 35 minút. Na moje počudovanie zatiaľ všetci hovorili po anglicky, čoho som sa obávala asi najviac, keďže som mala Francúzov zafixovaných ako národ, ktorý nechce rozprávať po anglicky a ja teda viem len samé “užitočné” veci vo francúzštine, ako napríklad názvy módnych značiek.  🙂  Alebo to tak naozaj je a ja som mala len šťastie na anglicky hovoriacich Francúzov. Lístok na vlak som si kúpila celodenný, kedže bol oveľa lacnejší, ako platiť za obidve cesty.

Obojsmerný lístok za cestu ako napriklad z Bratislavy do Kútov ma vyšiel na cca 18 €. Po Paríži som sa plánovala presúvať už len po svojich, takže aspoň tam som ušetrila nejaké tie euráče.  Ako každú moju cestu, aj túto som si podrobne naplánovala, spravila itinerár a cítila sa tak pripravená zvládnuť to aj sama, bez akéhokoľvek doprovodu. Trasu z Google maps som pevne zvierala v rukách spolu s bedekrom o Paríži. Z vlaku som vystúpila rovno pri chráme Notre Dame. Pán Google mi naznačoval dĺžku celej cesty na menej ako 4 hodiny.

IMG-20180503-WA0014

Notre Dame, známy aj ako chrám matky Božej, bol vidieť už z mosta Pont Saint Michel, rovnako sa volala aj zastávka metra, na ktorej som vystupovala, takže ho nebolo možné nijako prehliadnuť. Moju veľkú fóbiu z holubov a podobných operencov som pri tejto gotickej stavbe vôbec nedokázala potlačiť, kedže sa tam zhromaždili holuby asi z celého Paríža.

Rýchlo som si spravila zopár svojok, ako dôkaz, že som tu naozaj bola. Okolo celého chrámu sa rozprestiera nádherný park plný zelene, v ktorom ľudia len tak relaxujú a majú pritom nádherný výhľad, teda až na tie vtáky, ktoré lietajú kade-tade, keďže väščina turistov ich kŕmi a chce s nimi fotku “akože kŕmim holubov a oni lietajú okolo mňa”.

IMG-20180503-WA0035

Druhou zastávkou bolo múzeum Louvre, ktoré je vzdialené len niekoľko minút od Notre Dame, a teda sa tam pešo dostanete celkom rýchlo. Ja som zvolila cestu po ulici Quai de La Mégisserie, ktorá je plná pouličných predajcov kníh, obrazov,komiksov, magnetiek či platní.

Všetky tieto produkty na predaj majú uložené v zelených drevených stánkoch, ktoré po každom dni len uzamknú a na ďaľší deň len prídu, znova otvoria a predávajú. Pristavujem sa pri jednom stánku s obrazmi, kde sa ma ihneď ujme Francúz a pýta sa jeho lámavou angličtinou, či som tá herečka z Levieho kráľa? Smutne mu vravím, že nie, a pomyslím si, že nabudúce sa aspoň učešem predtým, než vyrazim do ulíc.

IMG-20180503-WA0009

Tento palácový komplex na brehu Sieny je plný komicky vyzerajúcich turistov, snažiacich sa spraviť fotku s Louvrom na dlani. Vstup do múzea a teda aj stretnutie s Monou Lisou som vynechala. Inak by vás listok ‘Skip the Line’ vyšiel len na 19,50 €.

Vyrážam teda ďalej cez Tuilerijskú záhradu, ktorá je plná lavičiek a stoličiek otočených smerom do stredu parku a teda aj k obrovskej fontáne, ktorá je presne v strede tohoto zeleného parku. Pri stánku Paul´s konečne zastavujem a keďže sa neviem rozhodnúť medzi slanou a sladkou voľbou, beriem cibuľový quiche a croissant au chocolat. Obidva chutia výborne a čerstvo, aj keď je už poobedie.

IMG-20180503-WA0006

Po veľmi dobre strávenej prestávke pokračujem svoju púť a vydávam sa po najrušnejšej ulici v Paríži – Champs Ělysées až k Víťaznému oblúku. Táto ulica je naozaj najrušnejšou ulicou. Snažím sa predrať pomedzi obrovský dav ľudí a turistov. Míňam všetky tie luxusné obchody s naleštenými výkladmi a bodyguardami stojacimi pred nimi. Víťazný oblúk je hneď na konci tejto promenády alebo teda na začiatku, ak by ste začínali svoju tour práve tam. Na víťazný oblúk sa dá vyliezť až hore, odkiaľ je naozaj nádherný výhľad na celý Paríž.

Nesnažte sa k oblúku dostať cez cestu a riskovať tak, že prinajlepšom, len spomalíte premávku na tomto päťprúdovom kruhovom objazde. Choďte radšej podchodom, ktorých tam je naozaj mnoho, ako rozumný turista, a nie ten čínsky, ktorý pre dobrú fotku obetuje naozaj čokoľvek a neváha sa postaviť do stredu cesty medzi všetky tie autá a pózovať.

IMG-20180503-WA0017

IMG-20180503-WA0005

Zacítim nádhernú vôňu palaciniek alebo crépes, ako to francúzi volajú a tak znova neodolám a volím čokoladovú s banánom, ktorá ma stála len 3 eura. Tieto pojazdné stánky sú v Paríži na každom kroku, takže hladný určite nebudete.

Ak máte viac času ako ja, určite sa zastavte v jednej z francúzskych brasserie, ktorých je tu neúrekom a podávajú vynikajúce jedlá za prijateľné ceny. Taktiež som všade stretávala pouličných hercov a obchodníkov a nechápala, ako im môžu ľudia dávať toľko peňazí, za to, že uhádli, pod ktorým z troch plechových pohárov sa nachádza gulička. Jednu ženskú som dokonca prichytila pri tom, ako mu podáva 100€. Až neskôr som sa samozrejme dozvedela, že sú všetci herci a snažia sa takto nalákať naivných turistov, mňa teda aspoň na chvíľu oklamali.

IMG-20180503-WA0016

Vedeli ste že Eiffelova veža mení svoju veľkosť podľa počasia? V chladnom počasí sa zmenšuje a v teplom zase zväčšuje až o 10 centimetrov. Pôvodne mala stáť v Barcelone, tam ju však španieli nechceli. No ani parížania z nej neboli zo začiatku nadšení, dokonca mala byť po 20-tich rokoch demontovaná. No zvykli si a dnes je tomu takmer 130 rokov, čo je najvyššou budovou hlavného mesta Francúzska. Áno, aj toto všetko som sa dočítala v mojom bedekri.



Tento najznámejší symbol Paríža bol uvedený do prevádzky v roku 1889 a pomenovaný je po jej staviteľovi Gustavovi Eiffelovi. Takže moja tour nemôže končiť na lepšom mieste ako práve tu. Na malú chvíľku sa mi táto železná dáma stratila pomedzi budovy Paríža, už som si myslela, že som sa stratila a som na opačnom konci Paríža, z ktorého ju nevidieť, no hneď ako som vyšla na Champ de Mars, mala som ju rovno pred nosom v plnej svojej kráse. Je taká obrovská, že spraviť si s ňou selfie je takmer nemožné.

IMG-20180503-WA0013

Musíte si čupnúť alebo ísť  dostatočne ďaleko od nej. Táto najviac navštevovaná pamiatka na svete je otvorená pre návštevníkov denne až do polnoci. Nahor sa môžete dostať výťahom alebo aj po schodoch. Cena lístka na najvyššie, teda tretie poschodie, výťahom, sa pohybuje okolo 17 €. Ak sa nebudete musieť ponáhľať späť na hotel, tak ako ja, určite odporúčam kúpiť si lístky dopredu cez internet a vyhnete sa tak dlhým radám čakajúcich ľudí. Síce za ten výhľad to určite stojí.

IMG-20180503-WA0031

Svoje čaro má Eiffelova veža aj cez noc, kedy sa rozsvecujú svetielka, ktorých je viac ako 20 000. No ja som sa musela vybrať pešo naspäť k Notre Dame, kedže sa už začalo stmievať a cestovať sama ešte aj večer cez celý Paríž, by mi asi nikto neodporúčal. Na hotel som sa vrátila niečo pred deviatou večer, nohy ma boleli ako po celodennom maratóne, tak som si ihneď objednala pohár vína na izbu a začala sa psychicky pripravovať na tri dni školenia a workshopov, ktoré ma čakali. 

seine-river-985613_1280 pixabay.com

Ak ste si doteraz mysleli, že prejsť také veľkomesto, akým Paríž určite je, za jeden deň je priam nemožné, tak sa mylite. Dá sa to! Treba si len rozmyslieť, ktoré pamiatky a miesta chcete vidieť, spraviť trasu a už vám stačí len pozerať ceny leteniek.

Bibiana Švecová,   Úvodná foto –  pixabay.com

Pridaj komentár