Na Zemi to žije

Čierny piesok, ľadové vodopády, či štrajk na plantáži. To je Kostarika

main

Na Zemi to žije

Čierny piesok, ľadové vodopády, či štrajk na plantáži. To je Kostarika

Po takmer mesiaci strávenom v Paname sme sa rozhodli zakončiť našu cestu po Strednej Amerike v Kostarike.

Banánové plantáže

Mala som zmiešané pocity, pretože veľa ľudí, ktorých sme stretli, nám povedalo, že Kostarika je príliš drahá a turistická. My sme však mali menej ako týždeň, takže na nejaké veľké presúvanie nebol čas. Presun z Panamy do Kostariky, lepšie povedané prekročenie hranice, by mal stáť pár drobných a malo by ísť o veľmi jednoduchú záležitosť. My sme však mali to šťastie, že bol akurát štrajk robotníkov z banánových plantáží.

Tí zahatali cestu na hranicu každých pár metrov a mala som pocit, že tým pomohli skôr taxikárom, pretože na každom kúsku bol zablokovaný nejaký taxikár alebo minibus a vzhľadom k situácii si mohol za ten kúsok účtovať toľko, čo zvyčajne za celú cestu na hranicu. My sme mali v taxíku jedného z robotníkov, ktorý bol obzvlášť milý, takže poradil taxikárovi ako časť barikád obísť cez banánové plantáže. Môžem povedať, že to bol zážitok. Nikdy som si ani nepredstavila, že plantáže s banánmi môžu byť tak obrovské. Išli sme autom asi pol hodiny a za celý čas som nikde nevidela koniec plantáží.


Je pravda, že išlo o najznámejšieho producenta banánov so žlto modrým logom, ktoré nájdete všade vo svete. Za akých podmienok tu ľudia pracujú, je vzhľadom k štrajku otázne. Po zdolaní barikád sme dorazili na hranicu medzi Panamou a Kostarikou. Prejsť hranicu je len formalita, no hneď potom nás čakala prvá vyššia cenová položka za dopravu. Z Panamy sme boli zvyknutí na lacné autobusy. Tu sme si zobrali niečo ako „shuttle bus“, pretože sme sa chceli dostať do asi hodinu vzdialeného mestečka Cahuita. Ten vyšiel pre nás dvoch na 20 dolárov.

Alajuela (2)

Autobusová stanica a hazardné hry

Cahuita je mestečko nachádzajúce sa na karibskom pobreží, ktoré sme si zamilovali. Vôbec tu necítiť ten pre Kostariku typický turistický  ruch a ceny sú porovnateľné s Panamou. Cahuita ponúka veľké množstvo rozkošných reštaurácií, kde môžete ochutnať typické jedlo, ktorým je vždy nejaká obmena ryže, fazule a k tomu mäso alebo ryba. Veľmi rozšírená je aj mexická kuchyňa. 

Počas večera sme ako bonusový program dostali výhľad na pouličnú bitku, načo nám miestny čašník povedal, že je to tu úplne bežné. Musím však povedať, že miestni ľudia v Kostarike sa mi zdali milší ako Panamčania. Toto malé mestečko ponúka okrem pláže s klasickým pieskom, Playa Bianca, aj pláž s pieskom čiernym, Playa Negra. Pre mňa super zážitok.

Playa Negra (1)

Playa Negra (3)

Čierny piesok tu bol úplne jemnučký, leskol sa ako kryštál a pobrežie úplne ideálne na prechádzky. Priamo na pláži je super  workoutové ihrisko. Pláž je verejná, voľne prístupná. Playa Bianca je naopak prístupná iba do pol piatej, nakoľko je súčasťou národného parku. Ten určite stojí za návštevu. Z pláže prejdete na chodník malou džungľou, kde je možné vidieť asi každé zviera, ktoré by ste tu čakali. Možno aj také, ktoré by ste ani nečakali. Opice, veveričky, niečo medzi potkanom, prasaťom a králikom, čo ani neviem pomenovať, medvedík čistotný, leňochod, hady, vážky, kraby, motýle, leguány, jašterice, napríklad aj tá, ktorej sa hovorí Ježiš Kristus, pretože dokáže vďaka svojej rýchlosti chodiť po vode.

V parku sa prelína les, džungľa, morské pobrežie, vybudované chodníky, ale aj čistá príroda. Pre mňa veľmi prekvapivý fakt, toto miesto je úplne zdarma. Môžem povedať, že sme tu strávili viac ako 5 hodín a prešli okolo 15 kilometrov, no utieklo to ako voda.  Do parku sme vošli cez pláž Playa Bianca, a prešli sme ho celý, takže sme skončili vlastne na jeho začiatku kúsok za mestom. Nechcelo sa nám čakať na autobus, tak sme zase raz skúsili stopovať a to nám len potvrdilo, že miestni ľudia sú naozaj milí.


Playa Bianca (3)

Naším ďalším cieľom bola La Fortuna, čiže nás čakalo niekoľko hodín cesty. Keď sme zistili, že autobusy vôbec nesedia, čiže to môže byť drahá alebo veľmi dlhá cesta, rozhodli sme sa, že si zaplatíme raftingový výlet, ktorý bude zároveň aj prepravou do La Fortuny. Ráno nás vyzdvihol autobus rovno z hostela a asi po hodine a pol jazdy sme zastavili na výborné raňajky. Potom sme sa po šiestich pasažieroch plus sprievodca nalodili na rafty a vyrazili.

Playa Bianca (5) Ihrisko Playa Negra

Okolie bolo úplne nádherné  a voda relatívne pokojná, ale stále zábavná. Počas dňa sme zastavili na chutný obed a po splavení 30 kilometrovej rieky nás večer ešte asi 4 hodiny viezli autobusom do  La Fortuny. Celá táto sranda stála 99 dolárov na osobu, ale myslím, že to stálo zato. Super zážitok a ešte aj preprava krížom cez Kostariku.

Ako prvé sme sa rozhodli navštíviť La Fortuna vodopád. Je krásny, veľký, asi najsilnejší aký som kedy videla. Ale je tu jedno veľké ale. Ak ste už nejaký ten vodopád videli, neviem, či stojí zato zaplatiť 15 dolárov za vstupné. Určite nemôžem povedať, že je to „len“ vodopád, ale trošku sa mi to žiada. Všetko je tu neuveriteľne vybudované, to treba uznať, super schody až k vodopádu, takže je to ozaj pohodlné. Aj keď ešte aj na náročnosť schodov sa dokážu ľudia v recenziách sťažovať.

Mne  však tak trošku prišlo, že tu len zaplatíte 15 dolárov za tú super fotku pri vodopáde. Záleží asi, aké zážitky už má človek za sebou. Vodu som samozrejme odskúšala a ako sa dalo čakať, bola ako ľad. Na druhú stranu, v Kostarike sme sa po viac ako mesiaci dočkali teplej sprchy, čo bolo viac ako potešujúce. Pitná voda z vodovodu je tiež príjemnou zmenou.

Playa Bianca (4) Playa Bianca (1) La Fortuna (2)

La Fortuna je už oveľa viac vybudovaná a turistická, všade reštaurácie, bary, obchody. Veľa mexického jedla, zmrzliny a typických kostarických ovocných drinkov a smoothie. Keďže sme mali len týždeň, tak sme sa na rozdiel od Panamy, kde sme si neplatili ani jeden výlet, v Kostarike zahrali na ozajstných turistov a zaplatili sme si celodenný výlet.

Bolo to 55 dolárov, opäť však úplná spokojnosť. Po raňajkách nás vyzdvihol minibus a zaviezol na začiatok turistickej cesty k sopke Arenal, jednej z mnohých sopiek v Kostarike. Išlo o naozaj peknú turistiku, nádherné výhľady. Boli sme super skupinka s výborným sprievodcom, takže o zábavu nebola núdza. Dostali sme výdatné obedné balíčky, ktoré sme zbaštili pri malej riečke.


. Veľa informácií o okolitej prírode a zvieratách, čerstvo urezaná cukrová trstina a ďalší vodopád, ktorý už sa dal oboplávať. Zistila som, že ak máte kontaktné šošovky, ísť za vodopád nie je najlepší nápad. Voda je silná a prská na všetky strany, takže vždy, keď som sa pokúsila otvoriť oči, mala som pocit, že šošovky stratím.

El Salto

Všade naokolo vodopádu poskakovali po stromoch opice, čo super dotvorilo atmosféru. Záver programu bol horúci prameň. Ide o miesto, ktoré je zdarma, ak by ste sa chceli vybrať na vlastnú päsť. Lepší koniec výletu by som si ani nevedela predstaviť. Ide o také jazierko pod mostom, všade okolo grafity, zapálené sviečky, pomaly sa zotmelo, voda teplučká, na tvár sme dostali kostarické bahno a do ruky kostarický drink, každý prehodil slovo s každým, proste čistá pohoda.


Posledný deň sme ešte omrkli tzv. El Salto, opäť most, tento krát však lano z ktorého sa skáče do vody. Malé vodopády, do ktorých sa dá skákať zo skaly a príjemná voda. Zaujímavým bolo pozorovať ryby, ktoré sa snažili vyskočiť hore do vodopádu, úspešnú sme však nevideli ani jednu. Sú tu aj miestni, aj turisti, atmosféra opäť veľmi priateľská. Toto miesto je rovno za mestom, určite stojí za návštevu.

Arenal (3)


Našu krátku návštevu Kostariky sme zakončili v San José, konkrétne v štvrti Alajuela, pretože sme mali odtiaľto let. Tu sme si už dali len krátku prechádzku po okolí, viac času na preskúmanie mesta San José sme nemali, ale musím povedať, že veľa ľudí nám ho odporúčalo preskočiť  ako nie veľmi zaujímavé.

Keď mám porovnať s Panamou, ľudia tu mi prídu priateľskejší, aj keď možno to je iba rozvinutejším turizmom. Kostarika je turistickejšia, treba však uznať, že výlety  a aktivity pre turistov tu majú zvládnuté.  Opäť krásna príroda, počasie, vyššie ceny a plno zážitkov.

Autor  – Lenka Tomková

Pridaj komentár